reklama

Mestá a vlaky Uzbekistanu

Akou rýchlosťou premávajú vlaky medzi uzbeckými mestami? A ako sa kupuje pivo v moslimskom Uzbekistane?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Po prehliadke Taškentu, sovietskeho mesta s širokými bulvármi a peknými parkami, som druhý deň ráno ešte pred raňajkami stihol presun o tisíc kilometrov. Ráno som prišiel na vnútroštátny terminál letiska v Taškente – veľkú halu bez funkčnej informačnej tabule a vypnutými obrazovkami pri bránach k lietadlám. Jediným zdrojom informácií bol nezrozumiteľný chrchlavý reproduktor. Chodil som od jedného radu k druhému, ktoré sa tvorili pri bránach, pýtal som sa cestujúcich alebo som zízal na ich palubné vstupenky, až som  sa uistil, že toto je môj let do mesta Urgenč. Všetko dobre dopadlo a už o pol desiatej som prosil majiteľa hotela v Chive, či by mi neurobili raňajky. Inak to bol veľmi príjemný hotel s umelecky vyrezávaným dreveným interiérom, ktorý vlastní veľká rodina - neustále sa z jeho útrob vynárali ďalšie a ďalšie sestry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Trúchliaca matka v Taškente
Trúchliaca matka v Taškente 
Turistky na hradbách Starej pevnosti v Chive
Turistky na hradbách Starej pevnosti v Chive 
Podvečer pri minarete Kalta Minor v Chive
Podvečer pri minarete Kalta Minor v Chive 

Chiva je nádherné mesto za hrubými hradbami s minaretmi, medresami a palácmi, no trochu skanzen. Pri bránach do mesta vyžadovali vstupenku. Cudzinci za ňu zaplatili desaťnásobok toho, čo domáci.

Na námestí na rohu pevnosti stojí ako atrakcia pre turistov ťava. Je taká slávna, že o nej píšu v bedekri - volá sa Káťa. Keď som šiel okolo, tak si táto slávna Káťa tak prdla, že ozvena sa niesla námestím. Ako vravím, veľká atrakcia.

Chiva je obohnaná hrubými stredovekými hradbami
Chiva je obohnaná hrubými stredovekými hradbami 
Minarety Chivy
Minarety Chivy 

Z Chivy do Buchary som sa dostal starým sovietskym vlakom so samovarom na chodbičke. Sedem hodín krížom cez púšť Kyzyl-kum bez klimatizácie, vonku bolo 36 stupňov, vo vlaku ešte viac. Ale ako je zvykom v tejto časti sveta, zo susedného kupé ma pozvali na pjaťďesját gram vódočki. Moji hostitelia ma volali Pjotr-brat. V Uzbekistane sa ma často ľudia - taxikári, sprievodcovia či teraz spolucestujúci - hneď na úvod pýtali na vek. Chceli vedieť, akú veľkú úctu mi majú prejavovať, či som starší. Preto aj to oslovenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď práve môj hostiteľ nalieval ďalšiu rundu, išla okolo vlaková policajná hliadka. Chvíľu na seba škaredo zazerali - alkohol vo vlaku je zakázaný - no potom bez slova odišli. Neskôr som pochopil dôvod, môj nový priateľ mi hrdo ukázal preukaz - bol to tiež policajt.

Pozvanie na pjaťdesját gram vódočki v uzbeckom vlaku sa nedá odmietnuť
Pozvanie na pjaťdesját gram vódočki v uzbeckom vlaku sa nedá odmietnuť 

Najväčšou atrakciou Buchary je 47 metrov vysoký minaret Kalon z 12. storočia. Prehnali sa okolo neho vojny, Džingizchán, arabské a perzské vpády, no jediný, kto ho za takmer tisícročie poškodil, bolo ruské delostrelectvo v roku 1920.

Minaret Kalon v Buchare. Stopy po ruskom bombardovaní sú na ňom viditeľné.
Minaret Kalon v Buchare. Stopy po ruskom bombardovaní sú na ňom viditeľné. 
Mešita s minaretom Kalon
Mešita s minaretom Kalon 

Mimochodom, tento región má takú históriu, že tu vládol chán, keď prišli ruskí boľševici. Chán pre nich neprejavoval dosť nadšenia, tak to tu rozstrieľali. Neďaleká chánova pevnosť je v troskách dodnes. Následne Rusi založili "nezávislú" Bucharskú ľudovú republiku. Tá sa neskôr "dobrovoľne" pripojila k ZSSR. Rusi nemajú veľkú fantáziu, svoje postupy dobývania okolitých krajín za sto rokov nijako nezmenili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Dom bohatého obchodníka v Buchare. Celú jeho rodinu pozabíjali v gulagoch.
Dom bohatého obchodníka v Buchare. Celú jeho rodinu pozabíjali v gulagoch. 

Nakukol som v Buchare aj do židovskej synagógy. Ihneď sa ma ujal pán, všetko mi poukazoval a vysvetlil, až sa na konci dostal k nástenke, kde bol na fotografiách on sám s Obamom, von der Layenovou a inými osobnosťami. Dal mi vizitku, bol to prezident židovskej obce mesta pán Abram Borisovič Ischakov. No všetci židia v 70. a 80. rokoch využili príležitosť legálne odísť zo ZSSR a odsťahovali do Izraela, skoro nik tam nezostal.

Prezident bucharského spoločenstva židov Abram Borisovič Ischakov vo svojej synagóge
Prezident bucharského spoločenstva židov Abram Borisovič Ischakov vo svojej synagóge 

Zašiel som do štyristo rokov starých kúpeľov. Prostredie je fascinujúce, ale odniesol som si modriny z toho, ako po mne masér poskákal.

Bazár so starými tureckými kúpeľmi v Buchare
Bazár so starými tureckými kúpeľmi v Buchare 

Vykračujem si po takej menej turistickej časti Buchary a vidím holičstvo. Reku, dám sa ostrihať. V rámci konverzácie sme s holičom debatovali, odkiaľ som. Plagáty a ocenenia na stenách nasvedčovali, že sa považuje za špičku, tak som povedal, že som prišiel za ním až z Európy. Urobil som mu veľmi veľkú radosť, podaroval mi aj pero s instagramovou adresou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Samarkande som si chcel kúpiť fľašu piva, aby som dodržal pitný režim. Uzbekistan je moslimská krajina, s alkoholom môže byť sem-tam problém. Oproti slávnemu námestiu Registan je rad večierok, no v žiadnej pivo nemali. Jeden predavač mi však poradil, že mám skúsiť za rohom v reštaurácii. Veľký reproduktor pred ňou naplno na celú ulicu vrieskal ruský pop s textom veľmi typickým pre tento národ - do zblbnutia sa v ňom opakovalo "meždu nami vajna". Do tohto revu som čašníkovi povedal svoju objednávku - adnu butylku (jednu fľašu) piva . Vypýtal si vysokú cenu – približne dva a pol eura. OK, hovorím si, nech si chlapec zarobí. Posadil ma na štokerlík pred ten revúci reproduktor, nadlho odbehol a potom mi doniesol to pivo – ale nie plechovku, ale načapované vo veľkej poldruhalitrovej PET fľaši.

Najslávnejšie námestie Strednej Ázie je Registán v Samarkande
Najslávnejšie námestie Strednej Ázie je Registán v Samarkande 
Mauzóleum slávneho vládcu Timura v Samarkande
Mauzóleum slávneho vládcu Timura v Samarkande 
Svatba na Registáne
Svatba na Registáne 

Medzi Bucharou a Samarkandom a potom zo Samarkandu do Taškentu som šiel vysokorýchlostným vlakom. Dvestovkou. Dobré na vyliečenie z podceňovania chudobných stredoázijských národov. Jediná nevýhoda bola, že v takomto vlaku vládla európskejšia atmosféra, tam sa žiadna vódočka nenalievala.

Medzi Bucharou a Samarkandom a potom zo Samarkandu do Taškentu som išiel vysokorýchlostným vlakom. Dvestovkou.
Medzi Bucharou a Samarkandom a potom zo Samarkandu do Taškentu som išiel vysokorýchlostným vlakom. Dvestovkou. 
V každom hoteli ma museli nahlásiť na polícii, potvrdenia si treba úzkostlivo odkladať, vraj z toho môže byť pri opúšťaní krajiny veľký problém. 
V každom hoteli ma museli nahlásiť na polícii, potvrdenia si treba úzkostlivo odkladať, vraj z toho môže byť pri opúšťaní krajiny veľký problém.  
Stredoázijské mestá sú plné pekných a udržiavaných parkov
Stredoázijské mestá sú plné pekných a udržiavaných parkov 
Clivá nálada
Clivá nálada 

Ďalšie fotky z cesty po Strednej Ázii si môžete pozrieť tu.

Peter Chovanec

Peter Chovanec

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  121x

Písaním článkov si zopakujem zážitky z ciest po svete a ešte sa o ne aj podelím. Zoznam autorových rubrík:  BalkánRuskoBieloruskoKaukazIslandStredný VýchodStredná ÁziaSrí LankaIndiaBarmaTchajwanJaponskoKóreaVietnamKubaKolumbiaEtiópiaJužná AfrikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu