Počas môjho pôsobenia vo funkcii zástupca riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA, absolvoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar so mnou niekoľko vážnych rozhovorov.
Predstavte si, že najvyšší predstaviteľ spoločnosti si pozve na koberček zamestnanca postaveného nižšie o štyri poschodia. Presne taký rozdiel bol medzi policajným prezidentom T. Gašparom (dnes obvinený a väzobne stíhaný) a mnou. Už po jeho nástupe do funkcie nitrianske policajné zdroje šírili, že na policajný Olymp sa dostal vďaka príbuzenskému vzťahu s N. Bödörom. Vedel to každý, ale v tej dobe nikto netušil, kam to až táto dvojica „dotiahne“. Ani mňa, ani nikoho z ďalších kolegov po vzniku NAKA ani vo sne nenapadlo, za aké skutky o niekoľko rokov budú mať T. Gašpar a N. Bödör vznesené obvinenia. Aj keď pochybnosti boli. V začiatkoch vychádzali zo zvláštnych personálnych nominácií, ktoré som nikdy a v takom rozsahu nezažil.
Pravda alebo šírenie fám
Nie jeden krát sa šírili reči, že N. Bödör chce nejaké miesto na NAKA obsadiť svojim nominantom. Spočiatku to vyznievalo nepochopiteľne, ale realita fámy potvrdzovalo. Tých nominácií bolo skutočne veľmi veľa, pretože NAKA bol kolos, v ktorom pôsobilo niekoľko stoviek policajtov. Spomínam si, keď sa v pošte objavil personálny rozkaz a z neho sme sa dozvedeli, že na našu jednotku prišiel nový policajt. Určite by sme si ho neboli vybrali, ale mal dobrú „tlačenku.“ Tak nejako prišiel k nám na protizločineckú jednotku Pavol Vorobjov (v roku 2019 bol obvinený v kauze lustrácií novinára J. Kuciaka a novinárov), ktorého sme si nevybrali a odrazu sa stal operatívnym pracovníkom. Podobne boli za zásluhy umiestnení ďalší nominanti nielen z Nitry. Od niektorých sa vlastne ešte len zásluhy očakávali.
Bödör je bezúhonný podnikateľ
Nielen tieto nominácie, ale aj vyjadrenia a rôzne „zvláštne“ rozhodnutia niektorých funkcionárov, vrátane riaditeľov NAKA, vnášali pochybnosti medzi čestných policajtov. Uznávam, že nikto z nás si príbuzných nevyberá a ani mne nemal prečo spočiatku vadiť príbuzenský vzťah medzi vtedajším policajným prezidentom T. Gašparom a N. Bödörom. Dokonca ma tento ich vzťah nezaujímal, ale aj napriek tomu som si o ňom vypočul priamo z úst T. Gašpara. V tej dobe bolo pre mňa nepochopiteľné, prečo miesto preberania pracovných záležitostí mi zdôvodňuje, prečo mne a niektorým kolegov vadí jeho príbuzenský vzťah s N. Bödörom, keď tento nie je:
- z ničoho obvinený,
-ani podozrivý
-a dokonca je bezúhonný podnikateľ.
Nebolo to len o tejto jednej vete, ale bol to možno pätnásť a viac minútový monológ, ktorý neprebiehal v priateľskej atmosfére. Bol som jeho podriadený a akékoľvek zdôvodnenia z mojej strany, že ja ani moji kolegovia sa o ich príbuzenský vzťah nezaujímame bol zbytočný. Jeho slová vyznievali, akoby na nejakú obhajobu, čo vo mne budilo ešte väčšie podozrenie o nekalých záujmoch. Prirovnal by som to k známemu príbehu, keď sa policajt pýta svedka, kde bol v predošlý deň a svedok hneď odpovie: „Ja som ho nezabil.“
Myšlienka na záver
Udalosti posledných mesiacov ukázali, že pod úsmevmi T. Gašpara, ktoré rozdával na policajných poradách a tlačových konferenciách sa skrývalo veľké tajomstvo. Tajomstvo, ktoré vychádza na povrch a hovorí, že N. Bödör je niekto iný ako bezúhonný podnikateľ.