......a človek občas ostáva len v nemom úžase, lebo sa z toho nevie spamätať. Niekedy mu príde ľúto, niekedy ho pochytí hnev....a niekedy....niekedy ani sám nevie presne definovať to, čo sa v ňom odohráva. V jeho vnútri, myšlienkach, pocitoch. Ostáva stáť, pozerá sa na to, čo mal, čo stratil, čo získal......či znovu objavil. Čo sa pred ním otvára.....
Niekedy túži vrátiť čas, skúsiť veci riešiť a zažiť odznova, postaviť sa realite, vnímať.....žiť. Nachádza potešenie v jednoduchých veciach, stráca súdnosť pre zložitosti, namáha myseľ , blúdi..... Uvažuje, rozjíma...a nakoniec sa aj tak vracia k tým istým otázkam, vracia sa na začiatok, a skúša to zas. Ani sám nevie presne čo. Len hľadá odpovede na otázky, túži sa dozvedieť...chce mať jasno. Vo svojich veciach, v živote. V tom, o čo mu vlastne v tomto jednoduchom, a predsa krásnom živote ide, v tom, čo tu robí, a kam smeruje. Či sú jeho kroky vedené tým správnym smerom, a či čas a energia venované činnostiam, okolnostiam, a tomu čo sa okolo neho deje naozaj stoja za to....