Rusko nemá žiadnych spojencov ani nepriateľov. Ale tých nepriateľov potrebuje aby mohlo byť "veľké" a vie ich vyrobiť aspoň pre interné potreby. Bežný Rus nevie nič o okupácii z 1968, ani že nejaká bratská pomoc vôbec bola.
Na druhej strane ... vie si niekto predstaviť Rusko bez diktatúry? Čo by urobili Rusi s demokraciou? Strach pomyslieť. Je to utópia ako glóbus bez Ruska.
Ale ako je možné, že celkom významná časť slobodnej spoločnosti verí tým proputinovským nezmyslom a niektorí sú schopní vyrobiť trapas a hanbu včera pri spomienke SNP? Pochopil som to na chate keď som počúval rovnaké bludy od rodičov. Nie prvý krát.
Títo ľudia odmietajú prijať fakt, že svet sa musí zmeniť aby nezanikol. Nerozumejú tejto zmene, lebo ju vidia cez optiku, ktorú im vštepil chorý režim. Často brojili aj proti nemu a práve to ich s ním navždy spojilo. Teraz keď bolševické zlo končí, zdochýňa na starobu a únavu materiálu, strácajú pôdu pod nohami. Veria všetkému, čo im dáva akú-takú logiku. Stredom tejto logiky je strach. Ten strach ktorý im vtĺkol režim. Nepriateľom môže byť hocikto. Migrant, liberál, kresťan ... Ten, komu nerozumejú a nechce sa brániť násilím je dobrý. Niekto, kto neexistuje je ideálny. Oni nerozumejú ani tomu, ak im niekto chce pomôcť len tak, pretože to tak cíti a chce. Nikto im predsa nikdy nepomohol a niečo za tým určite je. Pomáhať nezištne nie je v poriadku, nenávidieť sa musí.
Sú to obete a aj keď nás hnevajú, musíme ich rešpektovať takých akých sú, pretože sme nedokázali opak toho, čo si myslia - našimi skutkami.
Na Bielorusko pozeráme so zatajeným dychom, oni nechápu. Tým ľuďom sa žilo celkom dobre, Cichanovská to che rozbiť, zNATOvať a natlačiť im tam Kaufíky, sprivatizovať a rozkradnúť fabriky (ako u nás). Nedokážu pochopiť, že Bielorusov do ulíc pod obušky nevyhnal hlad, ale podvod jedného úbožiaka, ktorý riadi krajinu tak, jako to oni nechcú. SNP nebolo ani o Rusoch a ani o Američanoch, ale o slobode vo svete kde sa zomieralo - vraždilo. Komunisti ho nezorganizovali, ale ukradli pre vlastnú ideológiu. Veľa hrdinov z vojny skončilo v lágroch lebo videli zlo sovietskeho komunizmu. Lukašenko ukradol voľby a každý deň končia v lágroch slobodní občania, sú aj obete. To nás spája. Čo by robili moji rodičia ak by som si ich reči nahral na mobil a dnes by ich režim vyvliekol z vlastného domu, začal mlátiť a perzekuovať celú rodinu? Zabudli na to? Nebolo to tak?
Snáď bude cesta Bielorusov k slobode kratšia ako naša, ktorá stále neskončila len preto, že stojíme nahí pred zrkadlom so zatvorenými očami a bojíme sa ich otvoriť.
