Dievča s letákom

Písmo: A- | A+

Kde bolo tam bolo, bola jedna krajina, kde demokraciu učil chodiť fašizmus. A nakoniec boli radi všetci, lebo dovtedy na to každý kašľal a ona sa len tak plazila.

Zastavili sme sa v nedeľu u rodičov, hoci som sa práve vrátil zo stretnutia dobrovoľníkov, kde sme riešili ďalšie plány vznikajúceho hnutia Progresívne Slovensko a potreboval som si to v hlave trochu upratať . Bolo pekne a naši boli na chate. Už sa balili, preto sme sa dohodli, že ich počkáme na terase. Pomaly sme nosili do domu pár drobností.

Pred bránou sa len tak zjavilo mladé sympatické dievča s letákmi v ruke a s úsmevom ma oslovila, či mi môže jeden podať, alebo či ho stačí hodiť do schránky. Naozaj to bolo milé dievčisko tak som zbehol zo schodov a zobral leták prestrčený cez bránu. V tom momente sa mi zmenil deň.

Som človek, ktorý vie reagovať vždy, aj keď občas hlúpo a neadekvátne, ale väčšinou s humorom a nadsázkou. V momente keď som zaostril na leták som ale reagovať nevedel. Iba som ho podal naspäť so slovami „ďakujem s týmto si ja ruky špiniť nebudem“. Odvtedy nad tým rozmýšľam. Zrovnávam si v hlave čo sa vlastne stalo, prečo sa to deje a ako som mal správne zareagovať.

Zelený volebný leták do VÚC s dvojkrížom mi podávalo naozaj veľmi milé mladé sympatické dievča, nie nejaký vyholený chlap. Ten absurdný obraz mám stále pred očami. Trápi ma otázka, prečo to robila a prečo to urobili moji rodičia v posledných parlamentných voľbách? Prečo to urobili kamaráti? Prečo im dali svoj hlas a tým dôveru a podporu?

Je mi jasná taktika akou to robia, tá neuveriteľná organizovanosť, plnenie príkazov a práca v skupinách. Je mi jasné že základným predpokladom takejto činnosti je inteligencia, ktorá sa nepotrebuje zamýšľať, ale ktorá sa potrebuje stratiť v skupine a potrebuje iba príkazy a symboly. Nerozlišuje slová ako argument a názor alebo fakt a fikcia. Nakoniec z tejto skupiny vyžaruje akýsi pocit organizovanosti a poriadku, aj keď zvráteného a to zrejme mnohým imponuje.

Musí to mať jednoduchú, jasnú a pohodlnú logiku aby to fungovalo. Po posledných voľbách už volič nemôže veriť nikomu. Vládnuci Smer dusí túto krajinu perverzným spôsobom. Slovo korupcia už lezie nielen na nervy, ale je to oveľa horšie. Od členov volebných komisií vo voľbách som sa na chate dozvedel o organizovanej manipulácii s volebnými hárkami, hlasmi aj voličmi. Samospráva v niektorých mestách a obciach je takmer v rozklade. Tam kde sa to podarilo prelomiť nastal raketový rast, tam kde nie – stagnácia vo verejnom, pokroky v súkromnom. Ak človek vidí ten rozdiel žasne. Ja mám ale pocit strachu. Opozícia už nie je ani na smiech. Na plač bolo aj moje posledné hlasovanie, kde som ako mnohí škrípal zubami.

V tomto marazme dochutenom mienkotvorným všadeprítomným fejsbúkom plným propagandy, tlačovinami, ktoré už aj tak ťažko skúšaný zdravý úsudok infikujú konšpiráciami v spojení s historicky zdedenou submisívnou povahou malého národa hrdého na zbojníka, sa darí jedinému ... zelenému dvojkrížu a jeho fikciám a praktikám z polovice dvadsiateho storočia.

Mnohým je jedno, že ide o nacizmus, keď v krajine zlyhala demokracia a je jedno že ide o diktatúru, keď v krajine zlyhala spravodlivosť. Je jedno že ide o absurdnosť, keď v krajine zlyhalo vzdelanie. A je úplne jedno, že zelený dvojkríž nikdy nič nedokázal a nenapravil, keď stačí, že nič zásadné nepokazil. Možno stačilo trocha zlosti, slabšia chvíľka a v posledných voľbách by som ho volil aj ja. Už len pre ten pocit krivdy ako na nich všetci ukazujú prstom, hoci sami majú často na vlastnom účte rovnaké ... nazvime to - morálne hodnoty. Navyše v rétorike a argumentácii v médiách, môžu školiť novinárov a to predsa v našich podmienkach funguje už desaťročia.

Zmieril som sa s voľbou vlastných rodičov a kamarátov lebo bola logická. Nikdy sa ale nezmierim s mladým dievčaťom s letákom. Odmietam veriť, že vedelo čo robí. Dúfam v to. Ale ak chcem aby malo šancu na inú budúcnosť, ak chcem dať svojim rodičom šancu uveriť, že tu môže byť lepšie aj bez krížov a ich fikcií založených na strachu a ak už nechcem zažiť zhrozenie pri sledovaní volebných výsledkov, zostáva jediné. Musím niečo spraviť. Vysvetľovanie a akokoľvek dobrá argumentácia nestačí ak nie je podporená reálnou alternatívou.

Investovať čas a energiu do toho čo tu bolo doteraz nemá zmysel. Musí prísť niečo nové. Budúcnosť má iba myšlienka aká tu ešte nebola a jej nositelia, ktorí majú s aktuálnou situáciou spoločné iba to, že sa s ňou nedokážu zmieriť ako ja. Práve na tom úspešne stavajú fašisti a rovnako úspešne tento moment zneužívajú pre vlastné ciele. Ale ja nie som fašista a viem, že ani moji rodičia a ani dievča s letákom nie.

Uveril som progresívcom. Robia veci s rozvahou a úplne inak. Nejdú proti nikomu, chcú sa len pohnúť z miesta. Z toho miesta kde sa brodí táto krajina už príliš dlho. Budú to mať veľmi ťažké, ale tak už to s dobrým úmyslom chodí.

Najbližšie sa vidíme pred vašou bránou, budem mať v ruke letáky.

Skryť Zatvoriť reklamu