Moja cesta do pekla... (I.)

Jedná sa o skutočný príbeh Angely - zneužitého a hlboko poníženého dievčaťa, ktoré skončilo v Satanistickej sekte...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Narodila sa ako nemanželské dieťa na severe Talianska. Otca - známu osobnosť z politického a cirkevného života poznala len z rozprávania. Matka sa tiež zbavila svojej zodpovednosti a dala ju do detského domova. Tam bola po prvý krát týraná a zneužitá jedným vychovávateľom. Žiaľ nie naposledy...! Aj v novej adoptívnej rodine ju „rodičia“ nedokázali uchrániť pred zneužívaním zo strany príbuzných. Ako sama spomína, „zvláštne na tom bolo, že som sa necítila ako obeť, ale práve naopak, aspoň vtedy som bola pre niekoho dôležitá...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neskôr v puberte zranená a naplnená vzdorom, dokázala narodiť veľa problémov učiteľom v škole a tiež adoptívnym rodičom. Spomínala príhodu, keď bola „nespravodlivo“ ohodnotená v škole a rozhodla sa predstierať samovraždu tým, že vyskočila z okna...! Učiteľka dostala srdcový infarkt a skončila v nemocnici...

Podobné situácie sa stávali často, nemala žiadne zábrany... „veď som adoptovaná...“ To bola jej výhovorka.

Čoskoro skúsila drogy a jej adoptívni rodičia jej dali na výber, buď sa od nich odsťahuje, alebo podstúpi terapeutické liečenie. Keďže si bola vedomá množstva nevyriešených problémov v sebe, akceptovala to.

SkryťVypnúť reklamu

Nato prišlo veľké sklamanie, keď jej adoptívna mama zobrala jej denníky a mnohé listy. Zranilo ju to tak veľmi, že v zúrivosti spustošila psychiatrickú ordináciu, porozbíjala obľúbené predmety svojej adoptívnej matky a odišla z domu...

Najprv sa zamestnala v jednej reštaurácii ako pomocníčka v kuchyni. Majiteľ však rýchlo odhalil jej talent a Angela sa začala rozvíjať v oblasti gastronómie. Precestovala kus Európy, zdokonalila sa a zozbierala nové recepty a rôzne špeciality.

Postupne sa však Angela dostala do spoločnosti, kde boli drogy samozrejmosťou a začala aj ona experimentovať... Ako sama hovorí: „okrem drog som mala ešte jednu silnú závislosť, pri ktorej som sa riadila heslom „použi a odhoď“. Nemala som problém mať v tom istom čase dvoch - troch milencov, ale žiadnemu som nedôverovala.“

SkryťVypnúť reklamu

Keď Angela pracovala v jednom prestížnom hoteli v Ligúrii spoznala Lucu, ktorý bol iný... Mal za sebou ťažký a problémový život, ale zmenil sa, mal zdravé zásady a chcel prežívať priateľstvo v čistote podľa kresťanských hodnôt. Angela spomína, že sa do neho poriadne zaľúbila a čo bolo pre ňu nové, bola mu verná!

Luca mal však čoskoro ťažkú autohaváriu a v nemocnici mu pri transfúzii krvi dali krv infikovanú AIDS. Napriek všetkému sa Angela chcela za neho vydať. Štyri dni pred tým, ako sa mali zosobášiť v kostole Luca zomrel...

Angelou začala lomcovať bolesť a nenávisť. Pozerala sa na nebo a kričala: „Bože keď existuješ, tak ťa zničím! Keď neexistuješ, strávim celý svoj život tým, že budem hovoriť svetu o tom, že ťa niet...“

SkryťVypnúť reklamu

Po Lucovej smrti sa Angela zamestnala vo veľkom reštauračnom podniku v strede Talianska, kde sa dala urobiť veľká kariéra. No ani 16 hodín denne v práci, nedokázali zmierniť jej bolesť a vysporiadať sa zo smrťou Lucu.

Jedna z jej kolegýň jej odporúčala reiki a ezoterickú alternatívnu liečebnú terapiu, ktorá jej mala pomôcť odbúrať stres a nadobudnúť pohodu. Angela dostala telefónne číslo psychoanalytičky s odporúčaním, že sa jedná o overenú osobu.

Hneď prvý kontakt bol príjemný a prinášal pokoj. Neskôr tichá hudba v štúdiu, tlmene svetlá a pokojný hlas psychoanalytičky spôsobilo, že Angela našla to čo potrebovala. Na konci štvrtého sedenia jej povedala, že sa musí rozhodnúť, či s ňou chce ísť ďalej do „hĺbky“. Na to, aby mohla byť uzdravená, by sa mala podriadiť celej terapii, ktorá je schopná odkryť aj najskrytejšie zranenia.

Na jeseň 1994 sa Angela podriadila hypnóze... Chodila na stretnutia tri-krát do týždňa a stala sa od tej osoby úplne závislá... Ako spomína: „nerobila som nič bez jej súhlasu a bola som dokonca ochotná – aj keď sa mi to vždy hnusilo – žiť s ňou v lesbickom vzťahu...! Nebola to pekná žena, ale zapôsobila na mňa jej inteligencia a pokoj. Svojou terapiou vo mne zničila všetko to čo bolo detské a ženské. Postupne ma vychovávala k tomu, aby som znášala bolesť a premenila ju na radosť, t.j. pripravovala ma na sexuálne vzťahy sadomasochistického charakteru.“

V júni 1995 sa Angela dostala prvý krát na čiernu omšu. Pomaly si zvykala na rôzne krutosti. Aby to zvládala, dostáva kokaín, ktorý jej robil v živote spoločnosť už skôr. Okrem toho dostáva bylinky a kvapky, ktorých zloženie a možné účinky nepozná...

O dva mesiace v noci zo 14. na 15. augusta je Angela pripravená zasvätiť sa satanovi stanoveným rituálom. Od tohto momentu ako spomína, sa jej život úplne zmenil: „Zrazu som mala dar rozumieť cudzím rečiam a rozprávať cudzími  jazykmi, čo sa mi v reštaurácii veľmi hodilo. Zrazu som vedela v akých zamestnaniach pracovali ľudia ktorí k nám prichádzali, vedela som veci o ktorých som nikdy nič nečítala a nikdy nič nepočula... A predovšetkým som cítila, keď mal kňaz pri sebe Najsvätejšiu sviatosť. V skutočnosti som však bola živou mŕtvolou – duševne, psychicky aj fyzicky. Stále som sa cítila v zajatí nejakého neviditeľného silného víru. Nič ma neuspokojovalo! Cítila som neodolateľnú potrebu nových, emocionálne intenzívnych zážitkov. Túžila som ovládať iných a byť mocná. Moc bola ako čarovné slovíčko, za ktorým som bola ochotná ísť aj cez mŕtvoly.“

„Teraz dostaneš moc! Teraz budeš mať veľkú moc!“ Tieto slová prenikali Angelu kvapka po kvapke – jej vôľou, telom i rozumom. „Počas rituálu „posvätnej“ noci si ma satanistický kňaz vybral, aby som dýkou zabila Chiaru Amirante“ vyznáva Angela. „Všetko bolo pripravené do najmenších detailov. Prostredníctvom hypnózy som dostala presné inštrukcie o Chiare. Toto mal byť dôležitý akt k získaniu moci“ spomína Angela.

Bol pondelok, 6. Január 1997 slávnosť Zjavenia Pána a Angela bola odhodlaná splniť svoju úlohu. Na cestu do Trigória na periférii Ríma, kde Chiara Amirante žila zo svojou komunitou sa Angela vybrala verejnou dopravou. Večer okolo ôsmej hodiny bola na mieste pripravená vykonať svoju úlohu. Dýku mala zasunutú za opaskom. Bola ohlásená, že chce spoznať spoločenstvo a pracovať ako dobrovoľníčka. Po zazvonení jej otvoril nejaký chlapec a za ním bola Chiara, ktorú Angela hneď spoznala...

Angela rozpráva: „Prišla mi v ústrety, objala ma a s úsmevom mi povedala - vitaj! Toto objatie, táto láska ma zasiahla priamo do srdca. Bola som úplne zmetená! Prvý krát som sa cítila tak, akoby ma objala matka. Chiara ma milo pozvala k stolu a ja som nechápala, čo sa so mnou deje. Veď som bola poverená dôležitou úlohou! Toto objatie a láska, ktorú som intenzívne pocítila, zničila v momente všetky moje plány a ja som si želala len jedno, chcela som všetko zanechať a žiť tu!“

Keď sa Angela vrátila po dvoch dňoch do svojho bytu a práce, bola, ako spomína: „iným človekom! V posledných rokoch som neurobila ani krok bez predchádzajúceho povolenia mojej satanistickej psychoanalytičky, teraz ma už aj myšlienka na stretnutie s ňou napĺňala strachom. Naopak, spomienka na Chiarin úsmev ma už neopúšťal a dodával mi odvahu.“

Členovia satanistickej sekty Angelu neustále prenasledovali nielen telefonátmi, ale pokúšali sa dostať aj do jej bytu. Žila vo veľkom strachu a doma sa zamykala. Bola nútená viac krát sa presťahovať! O týždeň sa vybrala Angela znova do Trigória navštíviť Chiaru. Spomína, že sa v nej odohrával neopísateľný boj: „na jednej strane som sa túžila oslobodiť od satanistickej sekty, na druhej strane ma mučili démonické sily, ktorým som sa vlastne dobrovoľne odovzdala. Keď ma Chiara na privítanie opäť objala, démoni túto lásku už nemohli zniesť. Tvár sa mi znetvorila a z môjho vnútra sa vydral strašný démonický hlas: „Ona patrí nám a my sa jej nevzdáme! Zabijem ju a potom zabijem aj teba! Zničím celú komunitu!“

Angela spomína ako: „Chiara nechala zavolať hneď exorcistu a začal sa viacmesačný duchovný boj medzi pátrom Rafaelom a démonmi vo mne. Naším hlavným úsilím bolo, aby som sa mohla čo najskôr vyspovedať a prijať sv. prijímanie.“

Ľudia zo sekty Angelu neustále hľadali, aby sa jej mohli pomstiť a zabránili oslobodeniu jej duše. Angela prežívala v tom čase strašné vnútorné i vonkajšie muky, až kým sa nebola schopná vyspovedať.

Angela hovorí, že kôli niektorým veľmi vážnym hriechom potrebovala udeliť rozhrešenie s mimoriadnym povolením od Kongregácie pre náuku o viere. Vzhľadom na to, že sa nachádzala vo vážnom nebezpečenstve, napísal páter Rafael ihneď list Jozefovi kardinálovi Ratzingerovi, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI. Už o pár dni prišla odpoveď s povolením, že môžem dostať rozhrešenie a prijať najsvätejšiu Eucharistiu. Na moju veľkú radosť sa list podpísaný kardinálom Ratzingerom končil slovami: „Dnes je veľký sviatok pre celú Cirkev, pretože jedna dcéra sa vrátila späť domov.“

Angela neskôr vstúpila do komunity Nove Horizonty a pôsobila niekoľko rokov v Medžugorí. Svoj životný príbeh rozpovedala veľa krát ako svedectvo rozličným skupinám, ktoré tam prichádzajú z celého sveta.

Životopisná kniha Chiari Amiranteovej je k dispozícii aj na Slovensku pod názvom „Zostane len láska.“

 

 

 

 

 

 

Peter Kuchár

Peter Kuchár

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Katolický kňaz sdb„V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže napĺniť len Boh..." Blaise Pascal Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

280 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

63 článkov
SkryťZatvoriť reklamu