Poníženie a pomsta
Najprv polemizujme. Ivan Lexa žaloval za výroky na svoju adresu kadekoho. Prečo však nikdy nezažaloval riaditeľa SIS Vladimíra Mitra, ktorý v roku 1998 na pôde parlamentu jednoznačne uviedol, že zavlečenie prezidentovho syna zorganizovala Lexova tajná služba? A prečo Lexovi nezáležalo na žiadnej inej žalobe tak veľmi, ako na tej proti exprezidentovi Kováčovi? Odpoveď je jednoduchá. Lexa vie, že celý národ vie, ako to bolo so zavlečením Michala Kováča mladšieho a že jeho verzii nikto neverí. Keď Ivan Lexa žaloval exprezidenta, o pravdu išlo v poslednom rade, respektíve o ňu nešlo vôbec.
Mimochodom, je naozaj ironické, že na Mitra, ktorý bol jeho predchodcom (1993 - 1995) aj nástupcom (1998 - 2003), si Lexa žiadnou žalobou netrúfol.
Takže o čo vlastne išlo? O praobyčajnú pomstu a dokonalé poníženie starca.
O Lexovi vedel svoje
Takže spomínajme. Prezident Michal Kováč zablokoval vymenovanie Ivana Lexu do funkcie riaditeľa SIS a neskôr aj ministra privatizácie. Obaja boli členmi Mečiarovho HZDS a pán Kováč o pánu Lexovi toho vedel asi dosť veľa na to, aby mal závažné dôvody torpédovať jeho dosadenie do týchto funkcií. Napokon sa riaditeľom SIS stal Vladimír Mitro a funkciu ministra privatizácie dlho zastával samotný premiér Mečiar. Lexa mu robil štátneho tajomníka, takže de facto tento rezort riadil. Keď sa po druhom odvolaní z funkcie premiéra Mečiar vrátil k moci, najprv zmenil zákon a potom si už hladko presadil inštalovanie Lexu do čela SIS.
Zvrátená pointa
A tak sa začal kolotoč vybavovania si účtov. Bolo toho viac, za čo sa chceli Mečiar a Lexa prezidentovi Kováčovi revanšovať. Okrem vyššie spomínaných skutočností mu nevedeli zabudnúť aj jeho prejav na pôde parlamentu zo dňa 9. marca 1994, po ktorom nasledoval druhý Mečiarov pád. Súčasťou diabolského plánu bolo zavlečenie mladého Kováča do cudziny, následné marenie vyšetrovania a zabezpečenie si beztrestnosti amnestiami v latinskoamerickom štýle. Po páde mečiarizmu síce Ivan Lexa navštívil niekoľkokrát vyšetrovaciu väzbu a absolvoval dlhodobú odtučňovaciu kúru v Juhoafrickej republike, ale nakoniec sa mu neskrivil ani vlas na hlave. K dokonalosti už chýbalo len definitívne poníženie bývalej hlavy štátu, čo sa Ivanovi Lexovi aj podarilo. Súd rozhodol v jeho prospech. Ústavný súd zase vykázal Michala Kováča do príslušných medzí. Zdá sa teda, že Kováč bude musieť Lexovi zaplatiť 3319 eur. Taká je zvrátená pointa tohto smutného príbehu.
Dobrí chlapci a amnestie
Predsa si však zapolemizujme aj so súdmi. Tie môžu rozhodnúť spravodlivo i nespravodlivo. Múdro aj hlúpo. Môžu sa vyhovárať na to, že „také sú zákony". (Niektorí sudcovia to tak robili, keď posielali do väzenia kňazov a odporcov štátostrany.) Nič to však nezmení na tom, aká je pravda. V tejto „story" nebude z Ivana Lexu nikdy ten dobrý chlapec. Dobrí chlapci totiž nepotrebujú, aby im politickí tútori dávali amnestie a v ich prospech znásilňovali právo. Michala Kováča súdy môžu zaviazať k tomu, aby Lexovi zaplatil bolestné. Nikdy však nič nezmenia na tom, že to bola tajná služba vedená týmto pánom, ktorá doteraz nebola zbavená podozrení z toho, že spáchala zločin na úrovni štátneho terorizmu.
Dokumentárna vsuvka
K polemike a spomienkam pridajme niekoľko dokumentárnych zdrojov. Kedysi sa na adrese http://www.geocities.com/Area51/6199/sis.html dal nájsť celý text obžaloby v kauze zavlečenia. Klikali by ste však márne, web hosting vypršal a už sa nenašiel nikto, kto by takýto záslužný počin zopakoval. Nevešajme však hlavu. Stále je k dispozícii text nezávislej komisie, ktorá veľmi podrobne zdokumentovala zavlečenie prezidentovho syna. Nájdete ho tu. Tiež stojí za oprášenie nahrávka telefonátu riaditeľa SIS Lexu s ministrom vnútra Hudekom. Náramne si hrkútali o tom, čo, kto, komu, za čo a na akom orgáne. Počúvajte tu.
Úvaha na záver
Nie som zástancom revolučných riešení a ako právnik chápem, že je potrebné rešpektovať zásadu zákazu retroaktivity. Avšak ten istý právnik vo mne hovorí, že skutok štátneho terorizmu nemôže ostať nepotrestaný a ak tomu bráni hanebný právny akt (akým Mečiarove amnestie nepochybne sú), treba ho prelomiť iným, aj keď neštandardným právnym opatrením. Ak chce tento štát zo seba zmyť hanbu únosu prezidentovho syna, je psou povinnosťou politikov dohodnúť sa na ústavnom zákone o zrušení mafiánskych amnestií na gangsterský zločin.
Kým budú tieto amnestie v platnosti, bude hroziť zvýšené riziko, že časom nejaká gorila opäť omilostí inú gorilu za ďalší opičí kúsok a táto krajina sa zase bude o niečo viac podobať na džungľu.
Ivan Lexa sa dnes profiluje ako milovník koní a vyznávač zdravého životného štýlu. Skrátka robí si imidž dobrého chlapca. Nech však urobí čokoľvek, jeho pôsobenie v deväťdesiatych rokoch ostane navždy hanebnou škvrnou na histórii budovania moderného slovenského štátu. Žiaden výrok súdu na tom nič nezmení.
