Nižšie pripájam text môjho príhovoru pred protestným zhromaždením sestier a pôrodných asistentiek pred Ústavným súdom SR v Košiciach, dňa 10.10.2012:
„O právnikoch sa vie, že často hovoria zdĺhavo a veľmi komplikovane a preto im nikto nerozumie. A ešte aj to sa o nich hovorí, že dvaja právnici majú na tú istú vec minimálne tri rozdielne názory.
Prihováram sa k vám síce ako právnik, ale sľubujem, že budem hovoriť zrozumiteľne. A áno, budem hovoriť aj krátko! J
Možno nie je celkom jasné, prečo som dostal slovo práve ja, tak to v kocke vysvetlím. Keď námestník generálneho prokurátora podal návrh na Ústavný súd proti zákonu o platoch sestier a pôrodných asistentiek, obrátila sa na mňa na základe odporúčania pani prezidentka Lévyová so žiadosťou o právnu pomoc. Dohodli sme sa na stretnutí, kde ma informovala o situácii. Na základe toho, čo som sa od nej dopočul o príkoriach, ktoré sa sestrám diali po nadobudnutí účinnosti ich zákona o platoch, a to počnúc tlakom zamestnávateľov na delené úväzky, cez nečinnosť príslušných orgánov v tejto veci, až po napadnutie ústavnosti ich zákona na Ústavnom súde, rozhodol som sa, že budem komore sestier v tejto veci poskytovať právne poradenstvo, a to bezplatne.
Čím dlhšie sa venujem problémom vás, sestier, tým hlbšie je moje presvedčenie, že stojím na správnej strane. Pracujete tvrdo a poctivo. A nechcete za to tak veľa, len slušné ohodnotenie. Svoje oprávnené nároky presadzujete trpezlivo, zdvorilo a slušne. Prístup sestier a ich prínos pre spoločnosť oceňuje aj verejnosť. Vašu petíciu podporilo štvrť milióna ľudí. Taká petícia tu ešte nikdy nebola a dovolím si tvrdiť, že dlho ani nebude.
Znova opakujem: Pracujete tvrdo a poctivo. Nechcete za to tak veľa. Len slušnú mzdu. A aká je odpoveď? Neraz šikanovanie na pracoviskách, pod nátlakom podpísané delené úväzky a ešte aj právna a sociálna neistota.
Prečo som tu teda dnes s vami?
Predovšetkým by som chcel ubezpečiť ústavných sudcov, že tento protest nie je nátlakom. Nikto neovplyvňuje ich rozhodovanie. Jediné, čo oprávnene žiadate, je čo najskoršie ukončenie právnej a sociálnej neistoty. Chcem pevne veriť tomu, že to ústavní sudcovia chápu. A chcem veriť že chápu aj to, že je v záujme celej spoločnosti, aby ich rozhodovanie netrvalo neúmerne dlho.
Pripomínam postoj sudcu Rudolfa Tkáčika, ktorý nehlasoval za pozastavenie účinnosti zákona o platoch sestier. Poukázal práve na právne neistoty, ktoré z pozastavenia vyplývajú. No nielen to. Vytkol svojim kolegom, že riadne nezdôvodnili, prečo sa stotožnili s názorom generálnej prokuratúry na pozastavenie zákona, ktorá ho zase prebrala od bývalého vedenia Slovenskej lekárskej komory.
Ale ani to ešte nie je všetko. Ústavný sudca Tkáčik napísal, že plénum ústavného súdu vôbec nevysvetlilo, čím, ako a koho ústavné slobody by mohli byť účinnosťou zákona o platoch sestier ohrozené. Dodávam, že teraz sú ohrozené práva sestier a pôrodných asistentiek.
Do tretice si pomôžem slovami ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika. Doslova napísal: „Rozhodnutie ústavného súdu nielenže iba veľmi hmlisto prispieva k posilneniu právnych istôt dotknutých subjektov, ale naopak, je spôsobilé v danej situácii ďalšie prípady právnej neistoty vyvolať, čo nesvedčí o dôslednom rešpektovaní jedného z najdôležitejších ústavných princípov."
Toto nie je kritika ústavného súdu, ale názor jedného z jeho sudcov. A ja sa s ním v plnej miere stotožňujem.
Sľúbil som, že nebudem hovoriť veľa. Tak už len dodám, že sestry si zaslúžia oveľa viac ako nedôstojné prehadzovanie si ich zákona z prokuratúry na ústavný súd. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby dosiahli to, na čo majú oprávnený nárok.“
