Teraz, pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sú plní morálneho rozhorčenia pravicoví predáci, pretože vládna strana im nepomohla odhlasovať už druhého kandidáta v poradí.
Nie je to tak dávno, čo sa politickou kultúrou pri výbere predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zaklínal vtedajší opozičný líder Róbert Fico, keď vláda Ivety Radičovej odmietla do tejto funkcie vymenovať Jána Valka.
„To, čo opäť predviedol Smer, je trápne a arogantné zneužívanie moci. Opäť ukázal, ako veľmi sa bojí kontroly a je preto ochotný znásilňovať princípy demokracie," burácal v utorok Juraj Miškov.
V júni 2011 to bol zase opozičný vedúci Fico, kto v súvislosti s neochotou ustanoviť jeho kandidáta na čelo Úradu pre verejné obstarávanie šermoval rečami o podkopávaní demokratického systému, „ktorý je veľmi citlivý na prejavy nezlučiteľné s jeho podstatou".
SaS už dala do pľacu dvoch kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorých si adoptovala celá opozícia: Kamila Krnáča a Vladimíra Klimeša. Smer ich opakovane sabotoval s odôvodnením, že ani opozícia za týchto pánov nehlasovala do nohy. Argument je to hlúpy a trápny.
Keď presadzoval Róbert Fico za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie Jána Valka, vtedajšia koalícia ústami premiérky Ivety Radičovej odmietla vymenovanie tiež veľmi chabými a vágnymi argumentmi.
Neskôr sa ukázalo, že bývalý šéf štátnej firmy JAVYS Ján Valko mal priveľmi blízko k predsedovi Smeru, pretože po ostatných voľbách bol najprv jeho kandidátom na ministra hospodárstva a neskôr z neho urobil riaditeľa tajnej služby. No ani súčasná opozícia si s hľadaním nestraníckych kandidátov veľa práce nedala. Páni Krnáč a Klimeš sú jednoznačne a nespochybniteľne previazaní s SaS. V takýchto nomináciách je podstata celého problému.
Kandidátov do vedenia Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie má bez akýchkoľvek pochybností nominovať opozícia. Nie však štýlom, aký predvádza pán poslanec Miškov, ktorý hovorí, že jeho strana môže „predložiť sto alebo aj tisíc kandidátov". Tisíc, ani sto dobrých kandidátov neexistuje. Ich výber musí byť zodpovedný, odborný a nestranícky. Iba potom majú nepísané pravidlá hry o práve opozície na kontrolné funkcie v štáte význam.
Krajina hľadá dobrého, poctivého a erudovaného úradníka. Lenže politické strany to berú inak. Ony spravidla hľadajú trafiku pre nejakého svojho zaslúžilého člena, prípadne kamaráta.
Sociálni demokrati, ani pravičiari všetkých odtieňov neosvedčili, že by mali zodpovednosť za štát. Ich príspevok k politickej kultúre a napĺňaniu demokracie zmysluplným obsahom je nulový. Takže ak sa budú jedni alebo druhí najbližšie zadúšať vzletnými slovami o demokracii, neslobodno im skočiť na lep. Nadšenie pre demokraciu len predstierajú.
Hneď, ako sa chopia moci, stávajú sa z nich jastraby a v tom sú si na nerozoznanie podobní. Červení, modrí, žltí, čierni, menšinoví i obyčajní.
