Rozhodovanie Ústavného súdu o otázke protiústavnosti Špeciálneho súdu je na samostatnú debatu. Dôvody, ako som ich pochopil ja boli v zásade dva - previerky špeciálnych sudcov NBÚ a ich privysoké platy (na slovenské pomery :) ).
Kým s prvým sa dá ako tak súhlasiť (keďže rozhodovacej právomoci špeciálneho súdu podliehal aj NBÚ a bol tu istý konflikt záujmov), to druhé vyvolávav závislosti od nadhľadu čitateľa smiech alebo plač. Ide totiž o odborné odvrátenie pozornosti od skutočnosti, že „bič na všemocných verejných funkcionárov", ktorý má svoju obdobu v Nórsku, Fínsku, Dánsku ale aj v iných krajinách Európy, u nás na Slovensku nebude. Keď chce niekto psa biť, palicu si nájde a tu sa dôvody našli, hoci ich bolo potrebné veľmi podrobne hľadať a mierne prekrútiť.
Pravý pohľad na skutkový základ pre zrušenie Špeciálneho súdu poskytuje len odlišné stanovisko ústavných sudcov, ktorí boli proti tomuto rozhodnutiu. Napokon sa zrušenie podarilo. Našťastie pre politikov, nanešťastie bežných občanov.
Po trištvrte roku od povestného rozhodnutia sa opäť vracia pohľad verejnosti k tejto kauze, a to vďaka sudcom, ktorí sa výsledok práce Ústavného súdu snažia využiť vo svoj prospech. Aby som bol spravodlivý, nemám im to za zlé. Pud sebazáchovy a zdravý egoizmus je človeku daný od prírody a chcel by som vidieť, ako by sa k tejto „hodenej rukavici" správali tí, čo sudcov (v pozícií bežných občanov) pre podávanie „antidiskriminačných žalôb" kritizujú. Problém je však inde.
Predovšetkým je ním pôvodné rozhodnutie Ústavného súdu a jeho odôvodnenie, týkajúce sa výšky platov. Parlamentom na 12 rokov volení Ústavní sudcovia tak, vedome alebo nevedome, otvorili cestu k prilepšeniu si pre svojich kolegov, zabetónovaných na večnosť v súdnictve. Pokiaľ by sa podobné rozhodnutie týkalo iného povolania ako právnik, tak verím, že by sa samotným rozhodnutím skončil celý príbeh. Ibaže toto rozhodnutie sa týkalo sudcov a tí vedia, ako ho využiť vo svoj prospech. Právo praje bdelým (vigilantibus iura scripta sunt)a sudcovia sú v otázke svojich práv mimoriadne bdelí. V kontexte vyššie uvedeného by sa teda „antidiskriminačné" odôvodnenie Ústavného súdu dalo pomenovať „Sudcovia sudcom".
Ok. Špeciálny súd je zrušený z podivných a najmä pomerne marginálnych dôvodov (s ohľadom k jeho funkcii a úlohám v rámci spoločnosti). Stalo sa. Ideme ďalej. Riešenie prázdneho miesta v súdnom systéme, ktoré by malo slúžiť na postihovanie „nedotknuteľných" je na parlamente a jeho osadenstve, a to si dáva načas.
Čo to však stvára súdna moc? Nie som rozhorčený nad podaním predmetných žalôb ale nad procesom ako sa tieto žaloby posudzujú. Ako možno nazvať proces spravodlivým, keď na jednej strane je štát (teda jeho zástupca), na druhej strane sudca a o procese rozhoduje jeho kolega? Potom sa ani nedivím, že poplatky za súdne konanie ani netreba platiť. Výsledok je istý, tak kde je problém?
No problém je v tom, že keď ja alebo Vy nezaplatíte poplatok za návrh na začatie súdneho konania tak súd konanie zastaví. Ak sudca, tak sa pokračuje (žeby diskriminácia?). O návrhu rozhoduje kolega, ktorý má podanú rovnakú žalobu, tak si predsa nebudeme robiť prieky, nie? Premiér našej krajiny je právnik a toto mu nevadí?
Z budovania právneho a sociálneho štátu sa stalo budovanie len sociálneho štátu. Ak by to bolo inak, tak by odozva na neštandardné postupy sudcov pri rozhodovaní o podaniach svojich kolegov nedala na seba dlho čakať a konečne by sa načrtli systémové kroky ako riešiť zúfalý stav slovenského súdnictva. Namiesto toho sa potichu pripravujú peniaze na vyplatenie ich nárokov a zodpovednosť za vznik problému sa hodí na Lipšica.
Takže nebudem Vás ďalej zdržiavať od práce a povinností. Príbeh má jasný koniec, ktorým bude vyplatenie peňazí pre reťaz chýb pri formovaní justície. Vy ale môžete byť pokojní. Zaplatí to všetko štát (už neviem ďalej písať bez irónie). Na stave súdnictva to však nič nemení ..... (a toto je zase krutá pravda)
