Býva dobrým zvykom, že na odstavných parkoviskách bývajú vyhradené miesta pre parkovanie zdravotne postihnutých spoluobčanov, pričom parkovanie sa im poskytuje zdarma. Ako sa však ukazuje, niekde to mnohým ľuďom nielen prekáža, ale dokážu aj pekne znepríjemniť život človeku, ktorý ho má aj bez ich "záujmu" dosť ťažký. Jednou z ukážok, ako sa dá znepríjemniť život, je parkovisko pred prešovským obchodným centrom Max, ktoré je situované priamo pred hlavným vchodom. Na troch vyhradených miestach pre telesne postihnutých skoro pravidelne parkujú luxusné autá, pričom poriadková služba v centre sa tomu iba prizerá. Ak aj upozorníte zodpovedných, myknú plecom a tvária sa, že sa ich to netýka. Ďalším zaujímavým prístupom v tejto veci sa zviditeľňujú prevádzkovatelia parkovísk napr. v Liptovskom Mikuláši, neďaleko starého Prioru v centre mesta. Veselo dajú zaplatiť parkovné všetkým, vrátane postihnutých. Vraj, výnimky si nemôžu dovoliť. A tak sa platí. Nuž a osobitnou témou je aj prístup niektorých vodičov. Keďže vyhradené miesta bývajú neďaleko vchodov do centier, síce nezaparkujú síce na nich, ale v smere jazdy a to tak geniálne, že z vyhradeného miesta sa buď nedá odísť, alebo sa na ňom nedá zaparkovať. V tomto smere je podobný problém dosť často na parkovisko pri košickom Tescu, situovanom neďaleko výpadovky na Prešov. Hovorí sa, že úroveň spoločnosti sa pozná podľa jej správania k zdravotne postihnutým a väzňom. Nuž, podľ toho, čo niekedy vidieť v našich mestách, sú niektorí medzi nami na tom skutočne zle. Ku komu chceme mať ohľady, ak nie k tým, čo sú najviac na tom závislí ?
Biznis nadovšetko, ľudia až nakoniec ...
Nepatrím síce medzi zdravotne postihnutých, no mám medzi nimi množstvo priateľov. A občas mi prorozprávajú aj zaujímavé veci, ktoré však s ľudskosťou a ohľaduplnosťou nemajú absolútne nič spoločné. Skôr poukazujú na to, že tieto vlastnosti sa pomaly vytrácajú.






