Dobre investované peniaze ...?! alebo zaujímavé nákupy

Sociálna turistika, alebo ...tu je moja robota, he   Nenapadlo mi nič lepšie, ako nazvať postoj štátu voči Rómom a jeho benevolenciu, ktorá je financovaná z verejných peňazí. Ale poďme od začiatku - včera som prišiel do jedného obchodíka, kde pravidelne nakupujem, keď sa mi nechce pozerať na tie fantastické rady v Kauflande pri pokladniach a vracať sa do dôb dávno minulých, keď sa podobne stálo na banány. Hneď, ako som vošiel,tak som zistil, že rad ma určite neminie. V obchodíku sa tlačili tri známe firmy - trvalí obyvatelia neďalekého parku, a niekoľko Rómiek s deťmi na rukách.   Zastavenie prvé - obsah nákupu   Okrem bežných potravín, ktoré si vyberali v štýle zazobaných domácich paničiek, ich na prvý pohľad najviac zaujala ponuka alkoholu, hlavne lacných vín v plastových fľašiach, ktoré brali po celých šestkách /12l/. Jednej síce ukazoval syn v kútiku školských potrieb na ceruzky, a gumy, ale mama ho odbila argumentom, že ak učiteľka niečo chce, nech im to kúpi škola. Ďalšia brala tri, alebo štyri kartóny cigariet, samozrejme aj víno, a plačúce dieťa, ktoré chcelo iba pár pendrekov zahriakla, že na to "peňeži" nemáme. Najzábavnejšia bola však posledná, ktorá stála tesne pred mojou ženou a popri nákupe aj telefonovala. Neustále vrieskala do mobilu, a tak sme si všetci vypočuli, že už ju nebaví čakanie na kolaudáciu postavených buniek niekde na východe, že ona aj tak chcela byt, keďže ten predošlý bol už vybývaný /výraz pre byt, kde už nie je čo predať/. Nakoniec s konštatovaním, že ona nie je nejaká sprostá gádžovka a pozná svoje práva, zaplatila a zhrabla nákup.   Zastavenie druhé - beriem sociálku a je mi fajn   To ma napadlo, keď som vyšiel pred obchodík, a videl, ako Rómky nakladajú svoje nákupy do pristavených áut. Neboli to už tie staré žiguliaky, ale skoro výhradne octávie, kde ich čakali manželia, alebo snáď priatelia za volantom. Autá vyzerali tak maximálne na tri-štyri roky, v každom revalo rádio a svietil na palubovke namontovaný navigačný systém. Nuž, povedal som si, ako je niekomu dobre. Kamarát, keď žiadal po nejakých rodinných problémoch o vyplácanie príspevku, tak musel najprv zniesť návštevu sociálnej pracovníčky doma, ktorá ho asi dve hodiny poučovala, že nemá nárok na nič, lebo má nadštandardne vybavený byt - a ukazovala na desaťročný televízor, nefunkčný cd prehrávač, mikrovlnku a práčku - a to s takým zhnusením, že som si myslel, či tie peniaze nedáva z vlastného vrecka. Auto nemal, takže to mu vytýkať nemohla. Ako som odchádzal svojím autom, nedalo mi a otočil som to za jednou octáviou s anglickou značkou a Rómami za volantom. Asi po troch kilometroch jazdy to otočili k svojim barakom, ale pozor - už žiadne búdy z plechu a preglejok, ale pekné moderné domčeky s plastovými oknami. S jedným som sa dal do debaty, a on sa po chvíli zasmial, akí sme my gádžovia sprostí. Doma im vyplácame rôzne dávky a chlapi chodia robiť do Anglicka, kde si slušne zarobia. Keď som sa ho opýtal, čo ich stáli pozemky, zadivene na mňa pozrel, že prečo si majú nejakú zem kupovať - vybrali si a stavajú.   Čo dodať ? Zabudnime na integráciu do spoločnosti   Tak, Rómovia sa integrovali už dávno. Vytiahli hrozienka z koláča a koláč samotný nechali nám. Netrápia ich dane, gramotnosť, nejaké zákony sú im na smiech, pokiaľ nezakotvujú ich práva. A vedia dobre, že stará taktika, teda kričanie o diskriminácii na Slovensku, zaberie vždy a všade.   Ale, povedzme si úprimne - kto je na Slovensku diskriminovaný naozaj ?