Išiel som do obchodu, ktorý vlastní jedna moja známa, lebo potrebovala opraviť počítač.Zhodou okolností jej prišla kontrola zo živnostenského úradu, čo presne kontrolovali, to neviem. V každom prípade, všetko vyzeralo na najlepšej ceste úspešnému koncu kontroly, akurát jedna z dvojice kontrolóriek bola viditeľne nespokojná. Druhá už aj chcela skončiť, spracovať hlásenie a odísť, ale táto pani evidentne hľadala niečo, čo by mohla vytknúť, prípadne potrestať sankciou. Chodila po celej predajni, neustále krútila hlavou a čosi si šomrala popod nos, a jej nervozita narastala. Po dvoch hodinách "kontroly" konečne zistila, že asi nič nenájde a súhlasila s vypracovaním protokolu, alebo hlásenia. Protokol sa napísal, a keď konečne bol podpísaný, nervózna pani naň pozrela a víťazoslávne sa usmiala. Uázala ho mojej známej a oznámila jej, že je jej ľúto, ale bude jej musieť udeliť pokutu /asi 5000 SK/, pretože na pečiatke nemá uvedené daňové identifikačné číslo. Známa na ňu zarazene pozrela, a asi by aj bola súhlasila, nebyť toho, že z konania tejto "kontrolórky" som začínal byť nervózny aj ja, a tak som zobral pero a rukou dopísal chýbajúce číslo na hlásenie. Kontrolórka sa ohradila, že to už je nepodstatné, a silou-mocou sa pokúšala zdôvodniť požadovanú pokutu. Po desiatich minútach "plodnej" diskusie sme stratili aj so známou trpezlivosť, a keďže sme obaja veľmi dobre vedeli, že neexistuje zákonná povinnosť vlastniť pečiatku, hodili sme ju do smetného koša. Keby ste videli vyjavený pohľad iniciatívnej pracovníčky, smiechu sa nezdržíte. Koktala, behala medzi košom a pultom, evidentne toto riešenie nečakala. Jej kolegyňa, ktorá sa už zjavne začínala hanbiť a červenala sa, ju nakoniec schmatla za ruku a so slovami ospravedlnenia obe opustili predajňu. A tak si kladiem otázku - na čo nám je vlastne štátny úradník, ktorý neustále hľadá iba zádrapky u živnostníkov, aby ich mohol sankcionovať a napríklad v hypermarketoch prehliada aj nebezpečné konanie, ako je napríklad predaj tovaru po záruke ? Zrejme to naozaj bude tým, že - nie je umenie narodiť sa ako somár, umenie je naňho sa vypracovať. A mimochodom, viete prečo sa hypermarketom kontroly podlizujú ? Na rozdiel od malých živnostníkov majú totiž právne oddelenia a dostatok financií. Z toho vyplýva ďalšia zaujímavá slovenská úradnícka zásada - veľkému sa pokloním, do malého si kopnem.
Nie je umením narodiť sa ako somár, umenie je vypracovať sa naňho .
Ak sa stretnete zo štátnym orgánom, očakávate problémy, aj keď máte pocit, že je všetko v poriadku. Horšie však je, keď sa orgán snaží o udelenie pokuty za niečo, čo nie je povinné. Neviete, čo si máte myslieť, a hlavne, hľadáte zrkadlo, aby ste sa pozreli, či vyzeráte naozaj tak hlúpo.






