Odškodnenie klientov nebankoviek ? Možno, ale nie zo ...

Predstavte si situáciu, že vojdete napríklad do autobazáru, vyberiete si auto, zaplatíte a idete domov. O niekoľko dní zazvoní pri dverách policajt a oznámi vám, že auto, ktoré ste si kúpili, pochádza z trestnej činnosti a musí vám byť odobraté. Po absolvovaní všetkých papierových a iných peripetií vás nakoniec odkážu s náhradou škody na občiansko-právne konanie a vymáhanie od páchateľa trestného činu. Teda nie od autobazáru, ktorý vám auto predal, ani nie od susedov, známych, rodiny, alebo kohokoľvek iného - iba od páchateľa.   Tichí spoločníci rôznych nebankoviek vkladali peniaze a očakávali zisk. Je úplne jasné, že pri nich hrali úlohy predstavy o veľkom zhodnotení vkladu, rôzne reklamy v médiách a podobne. Nikoho z nich nenapadlo si overiť, čím sa skutočne nebankovky zaoberajú, či vykonávajú nejakú obchodnú, alebo výrobnú činnosť. Videli 40% výnos a to bol pre nich v danej dobe dostatočný argument.    Kam vlastne išli peniaze z vkladov ?   Ak pominieme zábavky majiteľov, konateľov, platy zamestnancov a iné náklady, tak podľa môjho názoru väčšina financií skončila v rôznych médiách ako platba za najrôznejšie reklamy, ktoré priťahovali ďalších investorov do tejto pyramídy nešťastia. Vysielanie v hlavných vysielacích časoch je najlukratívnejšie, pretože ho sleduje množstvo ľudí. Určite svoje spotrebovali aj najrôznejšie sponzorské aktivity predstaviteľov spoločností, ktorí boli niekedy v priamych prenosoch viac, než ja na futbale.   Takže, aká je pointa príbehu ?   Ako bežnému občanovi vám zobrali auto, lebo pochádzalo z krádeže. A samozrejme, vrátili ho pôvodnému majiteľovi. Aj peniaze, ktoré inkasovali médiá za reklamy, pochádzali tiež z trestnej činnosti. Nebola to síce krádež, ale porušenie zákona. Ak teda médiá vyvíjajú nátlak na vládu, aby riešila poškodených občanov a ich náhradu škody, je to farizejské. Pokiaľ by totiž mali skutočne zastávať záujmy občanov, museli by im vrátiť financie, ktoré do nich tak štedro nalievali nebankovky. Bez ohľadu na to, že svoju prácu vykonali. Tú nech im zaplatia šéfovia nebankoviek zo svojho. Boli argumenty aj o prispievaní nebankoviek do štátneho rozpočtu formou daní, a narážky, aby sa táto časť financií spočítala a vrátila poškodeným. Nuž, osobne si myslím, že by to k veľkej spokojnosti neviedlo. Ak si niekto rozbehol miliardovú hru s občanmi, určite nie preto, aby platil dane. Možno by mohli povedať svoje k nebankovkám aj politické strany. Každá z nich si totiž robila z odškodnenia občanov agendu, a pritom svojho času napríklad veľkopodnikateľ Majský tvrdil, že spolupracuje s každou stranou na Slovensku. A súdiac podľa toho, koho v svojich verejných vystúpeniach podporoval, určite investoval dostatok financií pre "prípad potreby" politického krytia. Túto časť prostriedkov však vzhľadom na "čínske" účtovníctvo mnohých strán asi nikdy a nikto nenájde.   Je mi ľúto tých, ktorí neraz prišli aj o svoje celoživotné úspory. Treba však priznať, že za svoju stratu si nesú zodpovednosť predovšetkým sami investori. Keď niesli svoje úspory do nebankoviek, s nikým z tých, od ktorých teraz očakávajú odškodnenie, sa neradili. Každý musí vedieť niesť zodpovednosť za vlastné konanie - a teda aj straty. Ak už teda chcú vrátenie prostriedkov, nech ich hľadajú tam, kde skutočne išli.