Ešte stále športový manažér Artmedie tvrdí, že všetko je v poriadku, hoci klub je na poslednom mieste v extralige, a skoro každý týždeň z neho niekto prestúpi, hlavne do Slovana. Je ťažké pochopiť, ako k tomuto pádu mohlo dôjsť, ak človek nepozná minulosť bratislavských futbalových klubov. Dlhé roky boli v popredí hlavne Slovan a Inter, kdežto Artmedia bola braná pod svojími starými názvami skôr ako klub do počtu. Je pravdou, že raz si fúziou s petržalským klubom zachránil kožu Inter, avšak po čase úspechov nastal pád do nižšej súťaže, kde hrá až dodnes. Dnes sa hovorí o opačnej fúzii na záchranu Artmedie. Paradoxné je, že fúzia má zachrániť jeden z najúspešnejších klubov poslednej doby. Klub, ktorý nerobil fackovacieho panáka v Lige majstrov, klub, ktorý bol zásluhou trénera Weissa dlhodobo a cieľavedome budovaný.
V čí prospech sa toto všetko deje, je dnes jasné. Opäť je snaha pretlačiť do popredia Slovan, a samozrejme starým, a veľa ráz neúspešným spôsobom - skupovaním hráčov, likvidovaním potenciálnych konkurentov ekonomickou silou a inými "geniálnymi" ťahmi. Nepoučili sme sa z histórie, že tento spôsob budovania mužstiev neviedol nikdy a hlavne nikde k úspechu. Tak, ako u nás za rezešovskej éry bili Košice doma všetko, a v pohároch im úspech nehrozil, tak aj vo svete mužstvá z hviezd obvykle nedosiahli svoj cieľ. Peniaze neliečia všetko a zvlášť nie v športe. Škoda, že to na Slovensku mnohí nechcú pochopiť a potápajú svojím prístupom celý slovenský futbal. A hlavne je škoda, že im to dovolíme aj my, fanúšikovia.
Môže sa totiž ľahko stať, že príde ďalšia Famagusta, ktorá nás kruto poučí o futbalovej pravde - žiadne peniaze nenahradia srdce oddaného bojovníka. Hráča, ktorý má k svojmu klubu vzťah, a nielen ten zmluvný, ale aj žije pre svoj klub. Práve preto, že mnohá naši hráči nežijú pre reprezentáciu, sme teraz tam, kde sme spadli - na dne európskeho futbalu a nikoho nezaujímame.
Dokedy ešte ?
