Cielene sa zamerajú na skupinu jednoduchých ľudí, ktorých demagogizujú koncesionárskymi poplatkami a vládnymi limuzínami. Paradoxne sú si vedomí, že je to štandard . Bonbónik na torte je politický subjekt na čele z pánom Urbánim, ktorý sa chytá slamky a ako to verejne prezentoval „Hľadám prínos v rómskej komunite.“ Nie je čo dodať, som si istý že prevažná časť inteligentných ľudí pochopila,že ide o koryto a to za každú cenu aj po chrbtoch masy negramotnej populácie. Osobne nemám nič proti rómskemu etniku, uvedomujem si že aj medzi Rómami sú schopní odborníci, ktorí sa z vlastnej vôle dôstojne zaradili do spoločnosti a to vo všetkých odvetviach .Považujem sa za tolerantného človeka ktorý nezazlieva neprispôsobivým spoluobčanom sociálne dávky ani iné benefity ktoré využívajú, fakt je že z morálneho a ľudského hľadiska slabým pomáhať musíme. Pohoršuje ma však tá skutočnosť, že ľudia z ktorých tretina nevie meno premiéra alebo názov nášho hlavného mesta bude rozhodovať aj o mojej budúcnosti, bezcharakterní politici vedia, že nemajú základný politický názor ani morálne hodnoty, odvolia toho kto viac sľúbi alebo kto vajdovi viac zaplatí. V úvode som spomínal novodobých politikov, výnimkou nie sú ani ostrieľaní, ktorí ukážkovo pár mesiacov pred voľbami vyštartovali z kampaňou zlodej chyť zlodeja alebo diaľnice za každú cenu aj predražené. Sú si istý že stačí búchať po stole a vystupovať razantne ako národný vzor pán Mečiar ktorí to má už roky overené a národ ako vždy zabudne na kauzy ako nástenkový tender, emisie alebo mýto. Viem populistickú politiku je prezentovať ľahšie, žiaľ každý ziskuchtivý človek si vie spočítať čo sú dve a dve, keď spočíta dôchodcov , nezamestnaných, odborárov a správne zahrá na národnú nôtu tak vie výsledok nadchádzajúcich volieb.
S poľutovaním konštatujem že nevieme správne narábať s nástrojom demokracie, nezaoberáme sa jej podstatou a potenciálom, volíme bez záujmu, vo vidine sľubov dáme svoj hlas hocikomu. Príkladom je mnoho diktátorov, ktorí vďaka väčšine rozpútali svetové vojny, nastolili diktatúry a znárodňovanie. Tragické na veci je podstata, že „chudák ostal vždy chudákom.“ Moje riešenie celého problému je bezodkladná novelizácia volebného zákona a ustanovenie kvalifikačného osvedčenia voliča.
