Priestor svojím netradičným umiestnením mimo vymedzenéhoškolského areálu, ktorý už žiakovi predostiera celý komplex povinnostísprevádzaných hodnotením, je pozitívny pre uvoľnenie jeho podvedomiapodieľajúceho sa na tvorivosti. Vedenie času, určeného na zrodenie diela ktorénebude vzápätí hodnotené (v súčasnosti už „len“ verbálnym prejavompedagóga), a priestor v ktorom bolo vytvorené to už apriórnenepožaduje, je určované odlišným typom koordinátora nepodliehajúcehopedagogickým stereotypom vytvorených pod vplyvom každodenného niekoľkohodinového vyučovania. Pedagóg môže naučiť mladého človeka jedine tej - ktorejumeleckej technike, nie však samotnej tvorbe umeleckého diela, na „výrobu“ktorého je potrebné „niečo“ viac ako len zvládnutie techniky. V staromGrécku bolo maliarstvo a sochárstvo považované za techné – zručnosť,a opomínal sa vnútorný (duchovný) potenciál a vklad umelca. Umelci bolizručnými ľuďmi tvoriacimi kópie. Samozrejme nie každý kto je dnes zručnýv nejakej umeleckej technike musí a môže byť umelcom. Tvorivým dielňamide práve o podchytenie tvorivosti aj na úkor techniky vypracovania, aleak sa tvorivosť a zručnosť dopĺňajú môžu vzniknúť nevšedné artefaktyz ktorých mnohé majú blízko k umeleckým dielam.
Ďalším z pôsobiacich faktorov na tvorivých dielňach jesýtenie sociálnych väzieb, a tým neuvrhávajú autora do izoláciea konfrontácie len samého so sebou, čo je pozitívne najmä v prípadezačínajúcich mladých umelcov, ale určite hodnotné aj pre vyzretých autorov. Workshopydoslova rozlievajú tvorivú energiu zjednotenú prostredníctvom základnej idey,diferencujúc ju cez individuálne výkony, prejavujúce sa vo výsledných dielach.Takéto tvorivé dielne súobohatením pre každého účastníka, a koordinátor má možnosť ajindividuálneho tvorivého zásahu, nielen pedagogického usmerňovania vedúcehok uplatňovaniu stereotypných metód, ktorých výsledkom je mnohokrátpsychická vyčerpanosť bez tvorivého uspokojenia.
