Doterajšie diskusie o voľbe generálneho prokurátora sú málo povzbudivým svedectvom o (ne)schopnosti mnohých politikov prekročiť tieň záujmov svojej strany. Ukázali tiež, že vláde formálne predsedá Iveta Radičová, avšak jej zase šéfuje stranícky predseda Mikuláš Dzurinda, na základe čoho je pozícia SDKÚ pri výbere hlavy prokuratúry prinajmenšom nečitateľná, ak nie zmätená. Kritiku si zaslúži aj tón informovania viacerých médií, ktorý je zľahka poplatný názorom niektorých politikov.
Doterajšie kalkulácie však vygenerovali aj dve pozitívne správy. Definitívne padla možnosť, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať politický protežant KDH a bývalý aktívny člen tejto strany Martin Lauko. Druhou pozitívnou správou je, že v hre o túto funkciu sú traja dobrí kandidáti: Dobroslav Trnka, Eva Mišíková a Ján Hrivnák.
Problémom je, že o kandidátovi Trnkovi je zámerne vytváraný obraz, ktorý - jemne povedané - nezodpovedá realite. Za obrazom, ktorý o ňom vytvárajú politici a médiá, sa skutočný Trnka stratil. Nič nové pod slnkom, generálny prokurátor nie je jediný, kto sa pri pohľade na svoj mediálny obraz nespoznáva.
Najmä predseda strany Most-Híd Béla Bugár a jeho poslanec Peter Zajac vytvárajú dojem, že Dobroslav Trnka je zodpovedný za to, že dodnes nemáme jasno v prípade Hedvigy Malinovej. Existuje oprávnený predpoklad, že viac než on za to môžu expremiér Fico, exminister vnútra Kaliňák, predseda strany Most-Híd Bugár a jeho bývalý súpútnik, dnes rival Pál Csáky. A potom ešte advokát Roman Kvasnica, ktorý to s médiami vie. Títo piati páni urobili z pouličnej fackovačky s ťažko rozoznateľným pozadím politickú megakauzu, s ktorou by sa za normálnych okolností (čítaj bez asistencie politikov a médií) musel hravo vysporiadať lokálny policajný orgán.
Oveľa závažnejšie sú však viac či menej maskované obvinenia, že Dobroslav Trnka vymenil svoju kandidatúru za dohodu o odložení vyšetrovania financovania Smeru a SDKÚ na ľad. Mimoriadne perfídne. A, žiaľ, účinné... Neexistuje žiaden dôkaz pre takéto znevažovanie. Musí byť nepríjemné nielen Trnkovi, ale aj jeho protikandidátom, ktorí veľmi dobre vedia, ako sa veci majú. Podozrenia okolo financovania Smeru a SDKÚ je potrebné vyšetriť a zo zákona je na to vecne príslušný Úrad špeciálnej prokuratúry (mimochodom, na ňom pracuje aj kandidát Hrivnák).
Generálny prokurátor má vo vzťahu k špeciálnej prokuratúre iba obmedzené právomoci a tie, ktoré má, by mal využívať iba v prípade, že táto výberová zložka dohľadu nad zákonnosťou vyložene nekoná. Chce však azda niekto tvrdiť, že úrad, na čele ktorého stojí špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, je nejako zapletený do tohto údajného politického kšeftu?
Nech bude zvolená pani Mišíková alebo páni Trnka či Hrivnák, Slovensko bude mať dobrého generálneho prokurátora. Nie je však jedno, za akých okolností a za akú cenu ho poslanci zvolia. A tiež nie je jedno, že v tejto hre niektoré médiá pomáhajú hádzaním blata vytvárať o jednom kandidátovi dojem, ktorý je viac než pokriveným odrazom reality.
