Znamená bohatstvo zánik?

Zdá sa vám táto myšlienka absurdná? Môžeme sa s rastúcim bohatstvom, prosperitou a všeobecne lepšou životnou úrovňou dostať až na pokraj záhuby? Ak by to bolo možné, aký zmysel by potom mal celý systém, honba za ziskom, byť lepší než ostatní či vytváranie hodnôt? Veď predsa s narastajúcim bohatstvom dokážeme riešiť čoraz viac problémov, dlhšie žijeme a máme všetkého dostatok. Podnet k týmto otázkam ako prvý nastolil britský ekonóm T. R. Malthus na prelome 18. a 19. storočia, ktorého teórii sa verilo po vyše 100 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Malthus totižto tvrdil, že s rastom príjmov a bohatstva rodín či jednotlivcov dôjde ku zvýšeniu populácie, pretože si ľudia budú môcť „dovoliť" uživiť viac detí. To by pri geometrickom raste populácie a lineárnom raste potravín malo mať katastrofické dôsledky.

Lenže klesajúci trend v pôrodnosti druhej polovice 20. storočia až do dnes nasvedčuje tomu, že to tak nie je. S najznámejším argumentom prišiel americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny G. S. Becker. Ten tieto okolnosti zdôvodnil tým, že Malthus nebral do úvahy: "že ako sa krajiny stávajú produktívnejšie, čas vynaložený na starostlivosť o deti sa stáva drahší. ... teda znižuje dopyt po veľkých rodinách. Rovnako neberie do úvahy, že vyššia dôležitosť vzdelania a výcviku v priemyselných krajinách stimuluje rodičov, aby investovali viac do kvalifikácie svojich detí, čo rovnako zvyšuje náklady veľkých rodín." Tým „vysvetľuje pokles pôrodnosti s rozvojom krajiny, ... ."

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa teda budeme držať Beckerových myšlienok, dostali sme sa tak od problému preľudnenia ku úplne opačnému problému. Môžeme si totiž všimnúť, že pôrodnosť klesla po celom svete pod hranicu 2,1 dieťaťa na ženu - čo je kritérium pre obnovu generácií - nielen v rozvinutých ale aj rozvojových krajinách, ako je Brazília, Thajsko či Tunisko. Poslednými veľkými „ostrovmi plodnosti" sú juhovýchodná Ázia s Indiou a Afrika južne od Sahary.

Pri zjednodušenej úvahe nám potom vychádza, že s postupnou industrializáciou sveta a s ňou spojenou klesajúcou pôrodnosťou, sa zvyšuje pravdepodobný vek dožitia a klesá úmrtnosť, čo má za následok pokles pomeru mladých ku starým obyvateľom. Tento pokles znásobuje ešte aj súčasný sociálny systém a nutnosť kapitálového pripoistenia, kde nás štát „núti" starať sa o svoju vlastnú budúcnosť, čo odradzuje od „mať deti". Toto všetko dohromady nám vysvetľuje pokles v náraste obyvateľstva a dáva otázku, kam až bude úroveň poklesu viesť?

Skryť Vypnúť reklamu

Za týchto predpokladov si dovolím predpovedať - ak uvažujem, že dôchodkový efekt zo zvýšenia mzdy vyvolá len potrebu po voľnom čase ale stále znamená „zdražovanie" detí - že obyvateľstvo danej krajiny by smerovalo až ku hranici svojho vyhynutia. Dôchodkový efekt je totižto ekonomický pojem, ktorý popisuje, že od určitej výšky mzdy je náš príjem natoľko dostatočný, že volíme viacej voľného času na úkor práce. Štát ako celok by síce fungoval ďalej vďaka migrácii, ktorá by zaplnila chýbajúce miesta na pracovnom trhu. Imigranti z chudobnejších oblastí sveta s väčšou fertilitou by spočiatku „zásobovali" trhy pracovníkmi, lenže s postupom času by sa aj im zvyšovali mzdy, rástla životná úroveň a nakoniec by to viedlo ku zníženiu pôrodnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

V svetle týchto informácií, pod hrozbou katastrofických dôsledkov, sa vraciam ku myšlienkam Malthusa, ktorý práve v zmysle svojich predikcií obhajoval občasné hladomory, vojny či hospodárske krízy, za účelom zníženia populácie a nastolenia tak opätovnej rovnováhy. V mojom prípade to však bude za opačným účelom (samozrejme neobhajujem doslova vojny či krízy, len chcem poukázať na ich vplyv či účinok), a to, že hospodárska kríza vyvolá pokles v produktivite štátu, spôsobí väčšiu nezamestnanosť, všadeprítomné úspory v nákladoch a tým pádom aj pokles miezd. Nižšie mzdy predstavujú nižšie obetované náklady na deti a tým pádom vyššiu pôrodnosť. Príkladom môže byť nárast pôrodnosti v USA po krízovom období na začiatku 90. rokov minulého storočia. Navyše môžeme predpokladať, že v prípade pribúdajúcich kríz by s nimi rodičia začali kalkulovať vo svojich budúcich rozpočtoch a boli by tak viac motivovaní k väčšiemu počtu detí. U nich by potom mohli napríklad pestovať pocit lásky či previnilosti, a tak vzbudiť zodpovednosť starať sa o rodičov v starobe.

Skryť Vypnúť reklamu

Z vyššie uvedeného nám ostáva len konštatovať, že pri raste bohatstva sme sa v tomto teoretickom vývoji až doslova ľudovo dostali „z blata do kaluže." Z hrozby preľudnenia a nedostatku potravín do strachu o samotnú existenciu ľudstva. A jedinú vidinu či záchranu „happyendu" predstavujú vojny alebo hospodárske krízy. Pri tejto predstave budúcnosti však nemôžeme ostávať pesimistickí, ale mali by sme mať na zreteli, že až čas všetko ukáže - potvrdí alebo vyvráti.

Peter Turčáni

Peter Turčáni

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent VŠE v Prahe, Národohospodárska fakulta, obor Hospodárska politika Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu