Bratislava je preplnená mrakodrapmi? A kde sú?

V poslednom období sa diskusie o našej metropole zaoberajú poväčšine iba témou Bratislavy a stavebným boomom, ktorý ju zasiahol. Daní diskutujúci sa sťažujú, že na každom mieste investori stavajú železné monštrá, mrakodrapy, budovy zakrývajúce panorámu hradu a tieto novovzniknuté budovy respektíve podľa nich mrakodrapy častujú nelichotivými poznámkami. Podľa mňa sa však ani jeden mrakodrap v Bratislave nenachádza.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
Aktuálna panoráma Bratislavy
Aktuálna panoráma Bratislavy (zdroj: Aupark)

Bratislava dnes

Bratislava je v súčasnosti moderné hlavné mesto. Zrejme nikdy by smenetušili, že za niekoľko rokov môže aj naša metropola byť miestom, ktoré jeznáme, obľúbené, navštevované a nepochybne dôležité a významné. Nesmieme byťvečne voči Bratislave skeptickí, hľadať iba chyby, obzerať sa pritom na okolitéhlavné mestá a vychvaľovať ich do nebies. Treba si priznať, že dnes jeBratislava v prudkom hospodárskom raste, zvyšuje sa počet zahraničnýchturistov, životná úroveň, počet prisťahovalcov a množstvo iných faktorov, ktoréz nej robia dôležitú metropolu Slovenska aj celej oblasti. Dnes už nie jeprehliadaná ako v minulosti. Práve tieto faktory sú spojené so vzniknutýmstavebným boomom, ktorý dnes v Bratislave pozorujeme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stavený boom

Stavebný boom prežila väčšina miest, niekedy je silnejší inokedy má menšiuintenzitu. Jeho výsledkom je však vždy oživenie, skrášlenie a hlavne rozvojdaného mesta. Každý investor si nechá na svojej stavbe obzvlášť záležať, veď mupredsa ide o prilákanie zákazníkov. Dnes už nie je móda štvorcových, alebokvádrových socialistických opách, ktoré nás doteraz strašia na každom rohu.Investori dnes pristupujú k okolitému prostrediu s rešpektom, už len preto,lebo sú poučení z minulosti. Nie je mi teda jasné, prečo je boom v Bratislavevnímaný tak negatívne. Rozmýšľal som, prečo to tak je a prišiel som len najedno vysvetlenie - je to zrejme spôsobené zlou informovanosťou občanov a ichnerozhľadenosťou po okolitých hlavných mestách, ktoré neraz dávajú za príklad,ako by sa mala Bratislava rozvíjať teraz i v budúcnosti. K porovnaniu výstavby voViedni a v Bratislave sa vrátim v odsekoch nižšie.

SkryťVypnúť reklamu

Mrakodrap na mrakodrape

Definícia mrakodrapu je jednoduchá! Konkrétne sú dve. Je to budova, ktorejvýška presahuje 200metrov. Niekde sa uvádza, že mrakodrapom rozumiemebudovu, ktorá presahuje 150metrov. Obzrime sa teda po panoráme Bratislavy či tamnájdeme nejakú budovu, ktorá presahuje 150 alebo 200 metrov. Žiadna satam nenachádza, pretože najvyššia budova je vysoká 115 metrov. V Bratislavesa teda žiaden mrakodrap nenachádza. Sú tam postavené len priemerne vysokébudovy, absolútne bežné i v menších mestách a ničím výnimočné. Ak by stehociktorému návštevníkovi zo západu povedali, že Tower 115 je mrakodrap, takvás vysmeje. Hovoriť teda o Bratislave zastavanej mrakodrapmi je smiešne. Možnojedna, alebo dve spoločnosti si vybrali pomerne nevhodné miesto na výstavbunových budov, no ostatné sú situované v primeranom teritóriu. Skeptici majúteda o argument menej. Ale to nie je všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Nekoncepčná výstavba

Niektorí tvrdia, že v Bratislave sa stavia nekoncepčne. Budovy sú údajneroztrúsené a vytvárajúveľký chaos. Tvrdia tiež, že zakrývajú výhľad na Bratislavský hrad, Staré mestoa kazia panorámu. Presný opak je pravdou. Je jasné, že nikto by si nedovolilpostaviť novú výškovú budovu v strede Starého mesta, ani v jeho okolí. Nikto tonikdy neplánoval a ani nebude plánovať. Práve preto sú výškové budovy situovanédo Nového mesta, Ružinova a k mostu Apollo. Otázkou je, ktorá z týchtolokalít je na ich stavbu najvhodnejšia. Osobne si myslím, že najvhodnejšie bybolo týmito budovami vyplniť prázdne a nevyužité pozemky na oboch stranáchDunaja pri moste Apollo a tiež v schátralých fabrikách v okolí Mlynských Nív.Spomínané pozemky sú zarastené vysokou trávou, zničené chemickou výrobou, alebojednoducho zahádzané odpadmi. Nie je teda výhodné zastavať tieto plochymodernými komplexmi a zatraktívniť tieto časti, napríklad aj výškovými budovamialebo v budúcnosti aj mrakodrapmi?Práve dnes je čas, kedy investori majú záujem stavať, renovovať a investujúobrovské peniaze, aby daná oblasť vyzerala atraktívne. Prečo nikomu nevadiazničené haly starých tovární v strede mesta, absolútne nevyužité nábrežieDunaja? Veď Praha, Budapešť i Viedeň majú zastavané nábrežie, pretože toje hlavná devíza týchto miest. Dnes sa môžeme poprechádzať pozdĺž pármetrov popod hrad a na petržalskej strane si posedieť v nepokosenej tráve a nazahnitej lavičke. Ak by sa dané pozemky predali investorovi, vytvoril bynepochybne lepšie prostredie na celom nábreží ako je tomu dnes. Napríkladprojekty Eurovea, či Riverpark nás jednoducho donútia ísť sa prejsť po nábreží,pretože sú to nádherné stavby a vytvoria popri nich i reprezentatívnupromenádu pozdĺž rieky. Ak by sa tiež i budúce výškové budovy sústredili napetržalskej strane nábrežia Dunaja, vyzeralo by to v spojitosti s panorámou Petržalky nielenže koncepčne,ale obohatili by aj výhľad z hradu. Je to, to najvhodnejšie miesto na budúcuvýstavbu. Bratislava tak získa ešte väčší nádych veľkomesta a nepochybnezaujímavú panorámu. Bude sa v nej spájať história s novodobou architektúrou. Akchcú turisti vidieť starobylé mesto idú do Ríma, ak mrakodrapy navštívia NewYork. Ak však chcú vidieť malé a zároveň veľké mesto, výškové a architektonickyzaujímavé budovy a zároveň útulnéhistorické jadro s veľmi bohatou históriou, ruch a pokoj, navštíviaBratislavu. A to je jej budúcnosť. Argumenty o tom ako budovy zakrývajú hrad a podobne,sú neopodstatnené. Aj ten kto to tvrdí vie, že to nie je pravda. Hrad predsanikto neobdivuje z prístavného mosta ani z prístavu, kde tietobudovy budú stáť.

SkryťVypnúť reklamu

Viedeň ako príklad?

Väčšina z tých, ktorí kritizujú výstavbu v Bratislave uvádzajú akosvetlý príklad to, ako to robí rakúske hlavné mesto Viedeň. Osobne by mazaujímalo, ako to tam vyzerá v súvislosti s výstavbou nových budov a mrakodrapov.Situáciu som si mierne zmapoval a tu sú výsledky. Je pravda, že viedenskýmagistrát vyčlenil oblasť na výstavbu mrakodrapov, no stalo sa tak iba pred párrokmi. Dnes tam stojí niekoľko výškových budov a už táto štvrť získava vzhľadako centrá západných miest. Je to teda koncepčný spôsob výstavby. Miesta vDonau city je dosť a investori radi využili miesto, ktoré im magistrát ponúkol.Je to výhodná oblasť zhľadiska polohy i dopravného spojenia. Tak ako petržalské nábrežie vBratislave. Viedeň však oblasť na výstavbu mrakodrapov taktiež vyčlenilapomerne neskoro. Zrejme práve preto dnes stojí 202 metrový mrakodrap uprostredstarého mesta. Všade okolo sa nachádzajú rovnako veľké obytné domy a uprostrednajvyššia budova široko ďaleko. Na fotografiách nižšie môžete vidieť ako vyzerápanoráma Viedne s touto budovou. Tam to ako problém vôbec nevnímajú, právenaopak, sú na túto budovu hrdí a privítali spolu s ňou nové milénium. VBratislave by boli obyvatelia nespokojní, aj keď by sa stavalo uprostredStarého mesta i mimo. Zdanlivo teda neexistuje pre Bratislavuriešenie. Jedine ak by sa nová finančná štvrť a centrum obchodu s výškovými budovamisituovalo na lúku pred mesto. Tam sa však nebude chcieť dochádzať anizamestnancom ani zamestnávateľom a turisti žiaľ novú štvrť obdivovať nebudúmôcť, iba že by sa vydali na výlet taxíkom za niekoľko sto korún. To si radšejpozrú mrakodrap o 40km ďalej vo Viedni. Veď čo, k rakúskej opere je to od neholen kúsok. Viete si predstaviť čo by Slováci vystrájali, keby sa niečo takétouskutočnilo na Slovensku? Ja viem, ale nechcem si to predstaviť. Viedenčanomnevadí tyčinka trčiaca z historickej oblasti. Naopak! Sú radi, že ju tam majú.Je to totiž ich nová dominanta. V Bratislave zrejme nemáme radi dominanty. Buďzakrývajú hrad, alebo stoja na niekoho záhradke, nepriaznivo ovplyvňujúprúdenie vetra v meste, či kvôli nim nemôžu pristávať lietadlá z letiska M.R.Štefánika. Problémy sa vždy nájdu no, mňa zaráža len jedno. Vo Viedni žiadennebol. A to v blízkosti budov denne pristáva pár tisíc lietadiel a nie tie tričo priletia do Bratislavy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Očo teda ide?

Dnešnýsvet je uponáhľaný. Život je rýchly a nikto nechce zaostávať za inými. Aknavštívite hociktoré väčšie mesto uvidíte vývoj vpred, od nových stavieb až posprávanie ľudí. Nesnažme sa ten vývoj nevidieť a byť uzavretí do seba, lebo náspredbehnú a my už nesmieme byť štátom, ktorý večne niekoho dobieha. Nemôžeme simyslieť, že turistov môžeme zaujať len hradom a maličkým Starým mestom.Zaujmime ich životom, novou architektúrou a ukážme to svetu. Práve Bratislavasa musí predať svetu, ako spojenie všetkého, čo je človeku príjemné. Bratislavamôže ukázať viac, musí byť spojená s Dunajom. Veď vždy bola krásavica naDunaji. Čo, ak nie vežiaky je vhodné postaviť na schátralých pozemkoch vlukratívnych štvrtiach? Opäť len normálne bezduché trojposchodové budovičky ? Tie máme všade! Musí tam byť vystavaná štvrť,ktorá zaujme a bude žiť počas dlhých rokov. Nebráňme sa novým stavbám aneznižujme poschodia ešte nepostavených budov. Ako môžeme vyniknúť s budovami,ktoré majú na západe za každým rohom? Snažme sa stavať vyššie a vyššie. Je totrend a neignorujme ho, pretože ak sa budeme stále tváriť, že sa nič nedeje adnešný dopyt nevyužijeme, o 10 rokov sa môžeme stále prechádzať v nebezpečných lesoch pozdĺž Petržalky nadunajskom nábreží a obdivovať bordel, ktorý tam dnes máme. Ak sme na takéhlavné mesto hrdí, tak prosím, ja však nie. Chcem modernú metropolu, ktorárastie do výšky a budem si môcť vychutnať vôňu a atmosféru veľkomesta a zároveň miesto, kde si oddýchnem vkaviarni a budem cítiť neopakovateľnú atmosféru histórie. Máme na to! Tak užprestaňme byť skeptickí a zmeňme myslenie. Stačí sa len poobzerať okolo seba.Opakujem, netreba ísť ďaleko.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Obrázok blogu



Peter Valach

Peter Valach

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa vnímať svet a robiť si naň názor. Budem rád ak si ho prečítate a svoj vlastný postoj potom vyjadríte v diskusii. Rád diskutujem a sledujem argumenty iných. Zoznam autorových rubrík:  BratislavaZaujímavostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu