Andy je späť. Nie osobne, ale duchom, štýlom a posolstvom, ktoré sa prelialo do 21. storočia. Génius, ktorý predstihol svoju dobu, nechal ďalším generáciám studňu nápadov, z ktorej čerpajú umelci, influenceri, tvorcovia hudobných videoklipov aj dizajnéri farebných tašiek či tričiek. Každý si z nej niečo naberie a prameň nikdy nevysychá. A teraz konečne dostala multifunkčnú strechu a interaktívny domov hodný svojho mena.
Medzilaborce, okresné mesto dedinky Miková, odkiaľ pochádzajú a kde sa narodili obaja Andyho rodičia, Andrej a Júlia, boli dlhodobo presviedčané a lobbyzované, aby odovzdali jeden z najcennejších pokladov, ktoré majú, dedičstvo Andyho Warhola. Zatli sa a nielenže si ho nedali ukradnúť do Bardejova, Košíc, bližšie k letisku, vlakovému nádražiu, nebodaj do Bratislavy, vydupali si naň podporu od štátu. Odteraz, ak chceš Warhola zažiť, príď sem a hotovo. Dobre im tak. Keď sa sem vo štvrtok, prvý školský týždeň, mohol doterigať Donald Warhola s rodinou z Pittsburghu a o pár týždňov James Warhola z New Yorku, kto sme my ostatní, aby sme sa sťažovali na východoeurópske kľukaté cesty cez polia? Poneváč Warhol za to stojí.
Srdce kraja, z ktorého Andy pokrvne pochádzal, je práve tu, v kopcoch neďaleko Polonín. V rusínskej kultúrnej oblasti spätej s prírodou, zvykmi, piesňami, jazykom a gréckokatolíckou vierou byzantského obradu. S kostolíkmi, najskôr drevenými, neskôr s typickými vežičkami s cibuľovitou čapicou. Podobnými tomu, do ktorého ho rodičia v detstve vodili v prisťahovaleckej štvrti Pittsburghu, St. John Chrysostom Byzantine Catholic Church, kde bol Andy aj pokrstený.
Mama Júlia mu od útleho detstva odovzdávala reč, obyčaje a melódie svojho kraja, ale aj schopnosť zužitkovať všetko, čo dal dom a príroda naokolo a čo chudoba nedovolila vyhodiť. Andy si to vzal so sebou a nosil po celý život. A americký sen potom zažil ako málokto iný v 20. storočí.
Po vysokej škole umenia v Pittsburghu, na ktorú mu nasporil nebohý otec (starší bratia túto možnosť nedostali, no celá rodina podporovala rozvoj Andyho zjavného talentu kresliť), Andy odišiel autobusom do NYC, mesta veľkého jablka, v ktorom sa najskôr živil kresbou reklám - topánok, voňaviek, dámskych kabeliek pre rôzne módne magazíny na zákazku.
Keď nemal na kávu či jedlo, v kaviarni Serendipity platil kresbami. Býval po prenajatých izbách a bytoch s ďalšími mladými umelcami a kreslil všetko, čo mu mohlo zaplatiť ďalší deň v New Yorku. Jeho mama Júlia za ním neskôr pricestovala z Pittsburghu a pomáhala mu aj pri práci. Jej charakteristický rukopis sa dokonca objavoval v jeho ilustráciách.
Svoje svetoznáme polievky paradoxne prvýkrát vystavil na západnom pobreží v Kalifornii a odvtedy to už išlo hore kopcom. Na vrchol slávy, medzi celebrity, rockové hviezdy, umelcov a ľudí newyorského undergroundu, ktorých fotil a natáčal v najintímnejších chvíľach a momentoch alebo len tak na červenom gauči, ktorý s asistentom Gerardom Malangom dotiahli z ulice. Stal sa jedným z najfotografovanejších kusov nábytku 60. rokov. Stratili ho opäť na ulici, keď ho sťahovali. Dnes sa na jeho replike v Múzeu Andyho Warhola v Pittsburghu fotografujú turisti i celebrity. Keď zagúglite, nájdete si na ňom napríklad váľať šunky aj Jay-Z-ho.
Vrchol slávy má však aj odvrátenú tvár. Urazená a pravdepodobne mierne paranoidná žena, ktorá si v tomto príbehu nezaslúži viac ako iniciály VS, jedného dňa vošla do výťahu, využila, či skôr zneužila princíp vždy otvorených dverí a katastrofálne postrelila Andyho priamo v jeho štúdiu na Union Square. Do sanitky ho museli zniesť na stoličke, lebo nosidlá sa do výťahu nezmestili.
V nemocnici mu srdce masírovali v rukách. Podľa svedectiev blízkych ho už doslova odpísali, keď doktorov niekto upozornil na identitu nevládneho muža na okraji života. Zachránili ho preto, že to bol Andy Warhol.
Andy neskôr pamätne povedal: „Vystrelili na mňa, pretože som Andy Warhol.“
Žil ešte 19 rokov, zviazaný obväzmi, s jazvami na tele i na duši.
Ale nezlomný Warhol sa nedal. Preorientoval svoje umenie, začal sa viac venovať magazínu Interview, ktorý v istej podobe vychádza dodnes. Ďalej kreslil, maľoval, robil sieťotlač, filmy a spolupracoval s Velvet Underground.
Originálne nekonečný zdroj nápadov, večne schopný prispôsobiť sa dobe a byť dvesto krokov pred ňou. Otec všetkých influencerov a influenceriek. Ale na jedno si dával pozor. Prísť do socialistického Československa.
Náš štát vtedy neuznával buržoáznych umelcov neistej sexuálnej orientácie, hlásiacich sa ku kresťanskej viere, natáčajúcich, fotiacich a kresliacich sodomu gomoru.
Tu vstupuje na scénu Michal Bycko. Ktože? Pýtate sa. Muž, ktorému to nedalo, keď sa na vysokej škole v socialistickom Československu dozvedel, že vraj Andy Warhol má korene v Poľsku alebo na Ukrajine. Chodil po cintorínoch, hľadal, hľadal, pátral, až sa dopátral k rodinnému kameňu Warholovcov v dedinke Miková.
Andy sa toho už nedožil. V roku 1987 zomrel dosť nečakane na komplikácie po operácii žlčníka. Bycko sa však nezastavil. Spoločne s bratmi vtedy už zosnulého Andyho sa dohodli a začali zriaďovať Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Začali v ošarpanom kulturáku oproti krásnemu rusínskemu chrámu.
Začali s malou zbierkou originálov, listov a rodinného dedičstva, ktoré im darovala pozostalá rodina. Neskôr im pomohla a podporila ich i Nadácia Andyho Warhola a Múzeum Andyho Warhola v Pittsburghu a dnes sa múzeum pýši nielen obrazmi a umením Warhola, ale i Jean-Michela Basquiata, Bambi, Keitha Haringa, Banksyho a ďalších.
Bola to dlhá štreka, ďaleká, kostrbatá. Zapojených do nej bolo množstvo ľudí spojených láskou a úctou k umeleckému dedičstvu a odkazu nadnárodného umenia prameniaceho v tomto odľahlom prešovskom kraji, siahajúceho za Atlantik a späť a naprieč celým svetom.
Štafetu prevzal Martin Cubjak. Do múzea prišiel už ako 22-ročný študent. Začínal odspodu, predával vstupenky, sprevádzal návštevníkov, neskôr pracoval ako kurátor. Potom odišiel. Keď sa však múzeum ocitlo v existenčných problémoch, v roku 2018 sa vrátil ako krízový manažér. Sám svoj návrat označoval za misiu. Býval v Košiciach a do Medzilaboriec denne dochádzal.
Práve on je človekom, ktorý sa rozhodol dostať Warhola z ošarpaného kulturáku do múzea 21. storočia. Nasledovali roky príprav, presviedčania, projektovania a zháňania peňazí z kraja, štátu i európskych fondov. Potom takmer tri roky zatvorených dverí a kompletnej rekonštrukcie. Z budovy, do ktorej zatekalo a ktorej technický stav už ohrozoval samotné fungovanie múzea, vznikol moderný priestor s novými galériami a depozitmi, ateliérmi, vzdelávacími priestormi a pochôdznou multifunkčnou strechou určenou aj na koncerty, projekcie a diskusie. Celá investícia sa vyšplhala na 15,9 milióna eur.
Cubjak je človek zanietený telom i dušou, kurátor umenia, vzdelaný, skromný, trpezlivý a odhodlaný. Keby sa dal Martin Cubjak naklonovať, Slovensko by potrebovalo aspoň osem Cubjakov. Jedného pre každý kraj.
Vo štvrtok sa po siedmich rokoch príprav a takmer troch rokoch rekonštrukcie podarilo slávnostne strhnúť červenú stuhu z vchodových dverí nanovo nadizajnovaného bývalého kulturáku. Umelcovi, ktorý svoju sexuálnu orientáciu nikdy nevešal na veľký zvon, otváral dvere sám pán prezident Peter. Netreba sa hanbiť.
Andy dokázal skĺbiť všetko, integrovať nielen inšpiráciu a umenie, ale aj každú farbu pleti, náboženskú, politickú či sexuálnu orientáciu. Tento príbeh začal v Mikovej, cez Ameriku obletel celý svet a znovu pristál v Prešovskom kraji.
Príď a buď jeho súčasťou.
Aj ty buď svetový, ako sú dnes Medzilaborce.
