Nitra žije v tieni iných veľkých miest, najmä neďalekej Bratislavy či Trnavy. A pritom má vlastný charakter, vlastnú kultúru a celkom slušnú históriu.
Možno si z dejepisu či vlastivedy pamätáte príbehy o Veľkej Morave, kniežati Pribinovi a tak trochu tušíte, že práve tu stál prvý známy kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. Dodnes ho hľadáme.
Oblasť pod Zoborom obývali ľudia už v praveku, pred desiatkami milénií. Neskôr sa tu vystriedali Kelti aj Germáni, ale pre nás sa Nitra spája najmä so Svätoplukom, bratmi zo Solúna a bájnym Corgoňom, kováčom, ktorý keď vraj praštil kladivom, zatriasol sa celý okres. Dnes jeho socha podopiera roh domu v historickom centre. Neďaleko neho je Nitriansky hrad, ktorý ževraj pomáhal brániť pred Turkami. Hrad vyzerá viac ako zámok, respektíve nádherný kostol. A tak i znie, keď sa ružovým mramorom rozozvučí dramatický organ v jeho katedrálnej časti.
Hovorí sa, že Trnava je slovenský Rím. Ale všimli ste si niekedy, koľko pozemkov má cirkev práve v Nitre? A aj napriek tichosti fár, kostolov a kaplniek vie mesto občas pekne ožiť.
Tak to bolo tento víkend, keď sa konal 7. ročník CAMPANA Festu, ktorý pôvodne vznikol ako poďakovanie publiku CAMPANA BATUCADA. Prvá škola samby na Slovensku tento rok oslavuje osemnásť rokov a už siedmy raz ponúka Nitrančanom zažiť veľkolepú šou.
Farby, bubny, alegorický sprievod, workshopy, vystúpenia, tanec, divadlo. Karneval. Centrom Nitry pochodovalo množstvo krikľavých pier, flitrov, zvlnených bokov a sporých odevov deravého pančuškového charakteru na dámach a slečnách okúzľujúcich ladnými pohybmi. Chodúle, živé sochy, unicykle, veľký drak i živý žltý had. Ruské kolo alebo, po modernejšom, ak chcete, „vyhliadkový kolotoč“. Na Svätoplukovom námestí jarmočné stánky od Spišskej Belej po Prahu. Hoď si, vystreľ, zatoč si, vyhraj, rozbi peniaze. Pódium striedajúcich sa interpretov.
A ešte samba. 🎶
Za dobrými podujatiami je vždy nejaký zanietený človek a kopec dobrovoľníkov. Bez veľkej komerčnej propagácie, bez zbytočných bilbordov či otravných reklám funguje CAMPANA Fest predovšetkým na zotrvačnosti, ústnom podaní a základnej jednotke garancie návštevnosti – láske k danej kultúre.
Festival pripomína bezprostrednosť, zábavu, tanec a odviazanosť ľudí spolu na ulici, bez obrazoviek, politiky a dospeláckeho pátosu. Oživuje mesto, ktoré toho mimo podobných podujatí až tak veľa neponúka.
Naše najstaršie mesto totiž trochu zaspalo. Podobne ako cirkev aj dobu. Neopravené cesty, množstvo zbytočných kruhových objazdov, akoby nitrianski cestní inžinieri len nedávno objavili kružidlo. Mesto s nemocnicou, ktorá je stálicou slovenských zdravotníckych káuz, tichým až mŕtvym historickým centrom bez poriadneho občerstvenia či pohostinstva, rozbitými chodníkmi, vytrhanými a nedoplnenými mačacími hlavami a opadávajúcimi omietkami.
Keby Cyril a Metod videli deti vytrasené z kočíkov a vyklepané zuby vozičkárov, ktorí si ich prišli pozrieť, kapucne by si stiahli na hlavu.
Keď vám nohy šliapu a vybehnete z mesta na Zobor, nájdete tam síce vysielaciu vežu, ale pod ňou bufetovú unimobunku bez terminálu. Asi nemá signál alebo k nej zákon o eKase ešte netrafil. Inak je vrchol dostatočne slovenský – nádherný výhľad do doliny, Kofola, Tatranky, zemiakové lupienky a rozbitá socha. K tomu pár tínedžerov s mobilom, fotiacich sa na strmom zráze pokrytom štrkom, bez zábradlia, zničilo by poslednú fotku.
A tá rozbitá socha má, samozrejme, tiež svoj príbeh. Kedysi tu stál miléniový pamätník postavený v roku 1896 k tisícemu výročiu príchodu staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Dnes už nestojí. V roku 1921 ho vyhodili do vzduchu československí legionári. Zostalo torzo monumentu, nešikovne vytrhnutá kapitola dejín, o ktorej sa dodnes nevieme dohodnúť, nakoľko je naša, hoci sme pri nej boli. Dôležité je vyjadriť sa: rozflákaný pografitovaný pamätník tam necháme, aby bolo vidno, že ho nechceme.
Možno by sme ho mohli vydlabať a usmiata teta by z neho mohla vyčerpaným turistom podávať minerálku. Alebo tam postavme sochu Svätopluka a poďme sa pod ňu hádať, či teda bol naším kráľom, alebo nie.
Ako dobre, že Brazílčania sú nám natoľko geograficky vzdialení, že môžeme ich kultúru bez zábran oslavovať v centre.
Nitra je krásna. Má mimoriadne bohatú históriu, nádhernú prírodu, dobrých ľudí a potenciál, ktorý by jej mohlo závidieť nejedno mesto.
Keď sa cez jej centrum prevalí samba, na chvíľu to všetko vidno.
Možno ju len treba z času na čas trochu oprášiť.
A ak ste to tento víkend nestihli, určite tam prášte o rok.
