Hradný vŕšok je naozaj už veľmi dlho dôležitý kopec. Sto päťdesiat loťoťov, ktorí tam dnes sedia v parlamentných laviciach, mu síce často uberajú na dôstojnosti, ale pssst... tých sme si aspoň zvolili sami ako reprezentantov nášho národa. Väčšinu histórie nám panovníkov jednoducho pridelili. Kedysi Rakúšania, inokedy Uhri a napokon i obaja pospolu. Napriek tomu (alebo možno práve preto) má Bratislavský hrad úžasnú históriu.
Istropolis, Pressburg, Pozsony, Prešporok, volajte si ju ako chcete. Bratislava mala historicky vždy mimoriadne významnú strategickú polohu. Pretínala ju Jantárová cesta aj významná podunajská obchodná cesta. Po stáročia slúžila ako brána do Uhorska (Porta Hungarica) a ešte skôr tvorila hranicu medzi Keltmi a Germánmi. Premlelo a pomlelo sa tu toho naozaj mnoho.
Po bitke pri Moháči, od ktorej uplynie už o pár dní rovných päťsto rokov, sa na hrade usadili uhorskí králi aj korunovačné klenoty. Nebola to náhoda. Bratislava patrila k najbezpečnejším mestám kráľovstva a akákoľvek hrozba z juhu musela najskôr prekročiť Dunaj. Mosty sa dali pomerne rýchlo zhodiť či spáliť. Vytrepať sa potom palisádami hore úctyhodným kopcom a ukradnúť ťažké šperky už taký špás nebol. Nikomu sa to napokon nepodarilo.
Hradný vrch sa týči 85 metrov nad Dunajom a ak ste na ňom ešte neboli, ponúka parádny výhľad na Rakúsko, Maďarsko aj na vychýrenú perlu Bratislavy – Petržalku.
Budúci víkend to tam opäť ožije. Program sa začne už v piatok podvečer na Tyršovom nábreží inscenovanými rytierskymi súbojmi a bude pokračovať v sobotu rekonštrukciou korunovácie „našej“ obľúbenej panovníčky pôvodom z Viedne. Korunovali ju v Dóme svätého Martina v roku 1741. Z hradu išiel slávnostný sprievod uličkami do centra, ktoré dnes pretína Staromestská ulica, ale nebojte sa, Mária v sobotu nepôjde trolejbusom. Cestu jednoducho uzavrú.
Po korunovácii vtedy nasledoval tradičný obrad na korunovačnom pahorku, kde nová panovníčka na koni symbolicky zamávala mečom na všetky štyri svetové strany na znak, že bude brániť krajinu zo všetkých smerov. Korunovačný pahorok by ste dnes hľadali márne. Stál neďaleko Námestia Ľudovíta Štúra pri Dunaji a zmizol pri úpravách nábrežia v 19. storočí.
Inak nie je zaujímavé, že náš ľuďmi zvolený, zväčša romanticky zapýrený prezident so šarmantnými jamkami v líčkach, ktorého palác je od jej dávnejšieho letného sídla len za rohom, sa môže hoc aj v maskáčoch gúľať v blate natretý kaki pastou a ani tak dnes nedosahuje jej popularitu v Bratislave? Isto to bude tým, že on vládne štyri roky, ona vládla štyridsať.
Stará mama Európy, žena, ktorá v priebehu devätnástich rokov porodila šestnásť detí, prežila pravé kiahne, podporovala očkovanie proti nim, dala po prvý raz sčítať obyvateľstvo a domy v celej monarchii, výrazne obmedzila mučenie pri výsluchoch, reformovala armádu aj štátnu správu a je dlhodobo mojou obľúbenou odpoveďou na otravnú detskú otázku: „Prečo musím ísť do školy?“ Lebo Mária Terézia to nariadila.
Táto super žena, ktorá bojovala s Pruskom, dedila vojnu o rakúske dedičstvo, vládla obrovskej monarchii rozprestierajúcej sa od dnešného Belgicka až hlboko na Balkán, absolvovala šestnásť tehotenstiev a napriek tomu stíhala meniť dejiny, dostane od Prešporákov opäť korunu, ako už mnoho rokov po sebe. Príďte sa pozrieť... alebo nepríďte. Toto nie je reklama. Aspoň tam bude viac miesta.
