Azúrové pobrežie, slaný stredomorský vánok a príjemná zmes francúzskeho šarmu i arogancie vytvárajú ideálne pozadie pre medzinárodný filmový festival - jeden z najprestížnejších na svete.
Hlavnú filmovú súťaž, do ktorej sa slovenský i český film dostanú len zriedkavo (nehnevajte sa príliš, súvisí to najmä s potrebou francúzskej koprodukcie, prípadne veľmi aktuálnych spoločenských tém a postojov, čo nám ani bratom Čechom nie vždy vychádza), sprevádzajú filmové TRHY určené na predaj, kúpu, hľadanie investorov a nadväzovanie či zháňanie kontaktov a predovšetkým na prezentáciu svetových kinematografií.
V Cannes vonku, pod holým nebom, ktoré často pretínajú helikoptéry vezúce Rihannu, Javiera, Woodyho, Kirsten, atď , atď... priamo na pobreží, ktoré zas križujú luxusné vodné taxi služby smerujúce z azúrového horizontu, od priam až nechutne pompéznych jácht, sídlia medzinárodne pavilóny, zastúpenia rôznych filmových krajín a kultúr.
Biele stany, nad ktorými vejú medzinárodné vlajky ako pri otvorení olympiády, vytvárajú zvláštnu zmes glamouru, biznisu a kultúrnej diplomacie.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že najväčšími snobmi na trhoch sú Američania a ich pavilón, v ktorom prakticky nič nie je, ale je jediný do ktorého si treba vopred zakúpiť vstupenku v hodnote stoviek dolárov, aby tam človek vôbec mohol byť a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí si rovnako zaplatili za vstup. Je to umenie amerického biznisu predávať nádej v prázdnom stane.
Na druhý pohľad si človek všimne, ako francúzski organizátori vytlačili americký komerčný film z festivalu aj z trhov. Spoločnosti ako Netflix, Amazon a ďalšie veľké komerčné platformy, pohlcujúce tvorbu a často vykorisťujúce malé produkcie, sú odsunuté na lode zakotvené v prístave alebo do apartmánov pozdĺž Rue d’Antibes — teda mimo samotného areálu festivalu.
To vytvára priestor pre komunikáciu a prezentáciu medzinárodnej autorskej tvorby bez neustálej, dominantnej prítomnosti filmových gigantov.
Nikto nevie tak upratať Američanov ako Francúzi, ktorí im kedysi pomohli upratať Angličanov. Akoby ich dodnes vyučovali o slobode - v tomto prípade o slobode umeleckej kreativity - bez toho, aby Američanov z festivalu úplne vytlačili.
A giganti si v tých okázalých apartmánoch aj tak dohodnú miliónové zákazky.
V rámci prezentácie jednotlivých krajín a ich filmografií, jednou z najlepších vecí, ktoré sa pre slovenský film v zahraničí udiali, a mnohí o tom ani nevedia, je práve poloha československého stánku na filmových trhoch vo francúzskej mekke kinematografie.
Víta návštevníkov z vyvýšeného rohu pri jednom z hlavných vstupov. Neprehliadnuteľný.
Kto doň vojde, kofola a plzeň ho čakajú v chladničke, pretože Česi vedia, ako reprezentatívne pohostiť. Slováci medzitým predali Fatru, Figaro aj vlastnú mater, a našu, respektíve rumunskú bryndzu, tam našťastie nevozíme, lebo by cestou skysla, podobne ako výraz našej ministerky pri akomkoľvek interview.
Plagátov máme málo, filmov podporujeme ešte menej a stánok by sme si bez bratov ani nemohli dovoliť. Napriek tomu tam naša vlajka už roky veje na jednej z najlepších pozícií celého festivalu.
Čo sa týka financovania filmov z našej vlastnej kultúry, sme na tom podobne ako Estónci či iné malé krajiny z hľadiska populácie. Pre takéto malé územie je natočenie celovečerného filmu bez medzinárodnej koprodukcie dnes prakticky nemožné.
Na nadnárodnú koprodukciu však nestačí len profesionálna produkcia - kvalitných filmárov máme. Vyžaduje si aj diplomaciu, kultivovanú komunikáciu a schopnosť reprezentovať projekt na medzinárodnej úrovni.
Bohužiaľ, rešpekt a dôveryhodnosť zatiaľ stále nie sú slovenské medzinárodné kvality.
Kultúra sme my. Akí sme, tak sa tam aj reprezentujeme. V tieni väčších bratov, od ktorých sme sa politicky odtrhli pred viac než tridsiatimi rokmi, bez jedinej Tatranky, bez filmov v súťaži, s ministerkou v limuzíne, ktorá sa prakticky nemá s kým stretnúť ani o čom s nimi hovoriť.
Neznižujme vlastnú hodnotu a nepredávajme sa pod cenu. Máme kultúru. Máme čo povedať svetu, máme z čoho čerpať, máme šikovných, vzdelaných aj skúsených ľudí.
Podporte slovenskú tvorbu tam, kde ju treba. Ak budete vy alebo vaša babka donekonečna pozerať inteligenčne podpriemernú produkciu programov a seriálov v našich televíziách, presne také sa budú ďalej produkovať a financovať. A presne také nás budú reprezentovať.
Ja, ty, vy, my - všetci sme súčasťou kultúry nášho národa. My ju vytvárame.
Nie sme hlúpy národ. Nie sme lenivý národ. Máme množstvo šikovných ľudí a stále sa rodia ďalší.
Majme budúci rok viac plagátov v československom pavilóne.
Tu es la culture.
