Žena nám všetkým veľmichýba. Bývala vždy veselá, šťastná a svojej rodine dávala zo seba len tonajlepšie. Mala svoj vlastný úsudok a vždy si verila. Nikdy si nenechaladiktovať od iných, ako má vyzerať a čo si má obliecť. Bola prirodzená.Bola jemná. Bola sama sebou.
Zamestnanie a kariéraneboli jej alfou a omegou, ona chcela od života viac. Mala rada prítomnosťmalých detí a neprekážali jej ani niekoľkohodinové návštevy šialenýchprastrýkov a chvastajúcich sa sesterníc z tretieho kolena.
Táto žena bola aj matka. Obetaváa starostlivá. Nikdy si nenajímala pre svoje deti opatrovateľky, pretožesama rada držala v náručí svojich bacuľatých potomkov a ešte radšejsa pozerala, ako sa hrajú, alebo tíško odpočívajú v malých postieľkach.
Stratená žena bola aj manželka.Milujúca a verná. A veľmi nežná. Chápavá a tolerantná. Bolasvojmu mužovi priateľkou i milenkou. Starala sa o všetky jeho potrebya nikdy sa necítila zneužitá, pretože vedela, že je milovaná a že preňu manžel robí to isté, čo ona preňho.
Hľadaná žena bola výnimočnekrásna. Bola príťažlivá, zaoblená na tých správnych miestach anekonečne zmyselná. Nosila sukne z padavej látky, ktoré sa jej prichôdzi vábne pohojdávali okolo nôh a príjemne šušťali. A vlasy! Tiemala nádherné, splývali jej na plecia v mäkkých vlnách alebo ich nosilazopnuté na temene do uzla. Všetci muži sa za ňou obzerali, keď ladným krokomprechádzala popri nich s nevinným nevšímavým úsmevom pohrávajúcim na jejsladkých perách.
Žena zmizla z nášho života náhle. Jej neprítomnosťnás zaskočila nepripravených. Ani po toľkých rokoch sa nedokážeme s jejstratou vyrovnať. Chýba nám každý deň, hoci sa nám každý deň zdá, že sme uzreli niekde medzi ľuďmi na ulici jejsiluetu, ucítili jej parfém, do uší sa nám dostal jej smiech a každý deňsi s bolesťou v duši uvedomujeme, že to nie je ona koho siluetu,parfém a smiech sme zaregistrovali otupenými zmyslami. Nie je to ona,kto prešiel popri nás s vyzývavým úsmevom na perách, v priliehavýchtrblietavých nohaviciach, vychudnutý na kosť, s výrazným mejkapoma trojfarebným bláznivým účesom. Nie je to ona, koho každý deň vídameokolo seba.
Zostal z nej iba tieň. Matná spomienka, polozabudnutý sladkýsen. Niekedy uvažujeme, či sme ju vôbec poznali. Či bola skutočne medzi nami,či sa s nami smiala, či nás milovala, zabávala, starala sa o nás,bola naším najlepším priateľom, našou milenkou, matkou, dôverníčkou. Našouradosťou, oporou, inšpiráciou i jediným hriechom, kvôli ktorému sme boliochotní obetovať spásu vlastnej duše. Niekedy sa prichytíme, ako pochybujemeo jej skutočnej existencii.
Je to už tak dávno, čo sa žena stratila. Chýbanám. Prosíme všetkých, ak ste o nej počuli, priveďte nám ju späť.Presvedčite ju, aby sa vrátila. Nebudeme jej zazlievať, že nás opustila, všetkojej odpustíme. Iba ju chceme mať pri sebe, chceme ju obdivovať, vdychovať jejopojnú ženskosť a nechať sa vtiahnuť do sveta jej hebkosti, nehy, lásky.Chceme ju späť. Ženu. Nič viac.