Ozývajú saliberálne hlasy zasadzujúce sa o zrušenie sľubu kňazskej čistoty, odvolávajúcsa na nie nepodložený argument neustáleho porušovania tejto vznešenej idey odsamotného jej vzniku až po súčasnosť, znižujúc tak dôstojnosť a vierohodnosťklerikov v očiach podozrievavých, striehnucich ovečiek.
Hodnoty sú pošliapané, ideály znesvätené. Cirkev v rukách mužov,ktorí nevedia a ani nechcú odolávať nemravným nástrahám sveta, odktorého by sa z piedestáluvlastnej ušľachtilosti najradšej dištancovali, nedokáže obyčajným ľuďomposkytnúť dostatočnú a častokrát ani žiadnu oporu. Katolícki kňazi nie súschopní byť morálnou silou spoločnosti, z ktorej sami vzišli. Bolo byvšak veľkým omylom domnievať sa, žeich neschopnosť zaujať dnešného človeka je dôsledok jedinej príčiny - naivnejviery vo vlastnú povznesenosť.
Dôvodov, pre ktoré kňaz v očiach súčasníka predstavuje ibaelementárnu bytosť, je nepomerne viac. Riešenie týchto čiastkových problémov,s ktorými cirkev sama očividne zápasí v snahe vyhnúť sa biednemuzániku, je, bohužiaľ, plne v rukách samotných kňazov a v ich úsilízasiahnuť svojou činnosťou, rečou a myšlienkami do sŕdc a dušízverených farníkov.
Nie každý má na to, aby prekonal seba samého, unikol svojmu strachua vyzbrojený vlastnou vierou, zanietením a umením reči presvedčil,pritiahol, nadchol, primäl k činnosti. Nie každý je stvorený k tomu,aby pohol zmýšľaním más. Nie každý sa odváži nahlas a zreteľne vysloviťzabudnutú myšlienku, oživiť vieru, vzbudiť nádej, vyjadriť radosť. Nie každýdokáže vlastnou rečou podnietiť poslucháča k tomu, aby uvažoval nad svojímživotom, aby ho prehodnotil, aby ho zmenil. Aby pochopil. A opäť uveril.
Ako vravím, toto nedokáže každý kňaz. No ak sa o to aspoň nepokúsi,ak svoje kázne (!) veriacim prednesie štýlom ustráchaného prváčika strednejškoly monotónnym hlasom s neustále sa opakujúcou jednotvárnou mdloumelódiou, ani najskvostnejšia myšlienka, ani najbrilantnejší argument,najaktuálnejší príklad sa nedostanú ďalej ako pred nesúhlasnú, odmietavúa unudenú tvár nervózneho poslucháča.
Ako sa má zachovať veriaci, ktorí vidí kňazskú ľahostajnosť, v jehočinoch badá iba povinnosť a pri náhodnom stretnutí alebo pri vykonávanísviatosti mu kňaz ukáže iba povznesenú aroganciu a pyšnúnadradenosť, ktoré pochádzajú snáď ešte z čias predávania odpustkova povinného odovzdávania desiatkov?
Jediné čo mu zostáva, je modliť sa za ľudskejších kňazov, zanietenejšíchduchovných otcov a presvedčivejších rečníkov, ktorí by mu opäť dali siluveriť nielen v Boha ale i v ľudí.
