O vidieku, bratislavčanoch, stavebnom boome a divnom rozpočte

Bola raz jedna najmenšia dedinka v galantskom okrese, ktorá mala približne štyristo obyvateľov. V tejto dedinke žilo veľmi veľa starých ľudí, ktorí keď umreli, zanechali po sebe polorozpadnutú chalúpku, o ktorú nik z ich príbuzných nemal záujem, preto sa ocitla v jednej z bratislavských realitných agentúr na zozname  vidieckych domov ponúkaných za výhodné ceny. A starí ľudia neprestávali umierať a chalúpky sa neprestávali ponúkať a ani kupovať bratislavskými záujemcami o pokojný vidiecky život bez hluku preplnenej premávky, smogu a otrasných výhľadov z miliónových jednoizbových bytov v zastrčenom kúte sídlisk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

 

 Slovo dalo slovo, priateľovi sa čosi v robote nadškrtlo o výbornom vzduchu, nád­here okolitej prírody, o slastnom tichu, upokojujúcom okopávaní v miniatúrnej zá­hrad­ke a už aj v milej tichej uličke uprostred tejto dedinky zastavovali autá so znač­kou BA a z nich vystu­po­vali prepracovaní workoholici s vyjavenými výrazmi na tvári a uchvátene sa obzerali okolo seba, akoby ešte nikdy nevideli rodinné chalupy a nepočuli toľké ticho. Zdvo­ri­lo zdravili babky postávajúce pred domom a pýtali sa na nejakú tú chalúpku na pre­daj, spýtali sa či zdravíčko slúži, či ich rodina chodí navštevovať, či nie sú s prí­buznými náhodou pohádaní alebo či sa na staré kolená neplánujú presťahovať k de­ťom do mesta, aby si oddýchli od namáhavej roboty oko­lo domu. Vždy sa niečo naš­lo. Či už sused, ktorého včera pochovali a rodina chce chalu­pu predať, alebo sa neja­kí mla­dí chceli presťahovať do mesta a zbaviť sa tak nud­ného vidieckeho života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Bratislaváci si potom staré chalúpky opravili, kde tu niečo podchytili, sem tam čosi zatreli, doložili škridlu, zaviedli plyn, vymurovali záchod alebo si zavolali miestnu partu hic, ktorá im domček dala pekne do pucu, čo ich vyšlo pomerne lacno, samozrejme s možným rizikom krivej steny alebo príliš prekrytého šindľa, pretože na chlapov viac ako peniaze zaberalo pivo, pálenka alebo aj nejaké to vínko.

 V ostatnom čase sa v dedinke predalo aj viacero stavebných pozemkov, ktoré ešte donedávna slúžili ako záhrady pri domoch. Starkí na nich pestovali všetko od zemia­kov a kukurice až po hrach, mrkvu, zeler, kaleráb či papriku. Dnes sa však už ani na de­dine veľké záhrady neoplácajú a takpovediac nenosia a zo dňa na deň sa premie­ňajú na stavebné pozemky, na ktorých si nejeden človek z mesta postaví krásny bun­ga­lov za cenu jednoizbového bytu v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

 Aj celkom nedávno si jedna bratislavská slečna so svojím priateľom kúpili staveb­ný pozemok v tejto dedinke s plánom postaviť na ňom pekný rodinný dom­ček. Nič neobvyklé, žiaden zbytočný prepych. Klasika. Približne pred dvomi mesiacmi milá slečna začala kopať sama základy, zatiaľ čo jej priateľ s otcom si obzerali vinohrad, ktorý patrí k pozemku, a to vraj preto, že oni sa tomu aj tak ne­ro­zu­mejú a ona je predsa stavebná inžinierka. Už vtedy sa celá dedinka nemohla vynačudovať, udi­ve­ne pozerať, popod fúzy sa chichotať a veru aj spomínať divné bratislavské móresy.

 O niečo neskôr sa zdalo, že sa táto slečna umúdrila a zavolala si na pomoc miest­nych, aby jej tie základy zaliali, urobili podlahu a neskôr aj vytiahli steny. Materiál že bude, žiadne strachy. Na druhý deň ráno prišli dvaja chlapi a vybetónovali základy. Nasledujúce štyri dni si pripravovali tvárnice na zaliatie pod­lahy, popíjali pivo, kurizovali usmiatej a poddajnej majiteľke pozemku a na piaty deň konečne podlahu za­liali a tým sa ich práca asi na tri týždne skončila. Slečna aj s pria­teľom zatiaľ chodili betón polievať, aby nepopraskal. Za ten čas im doviezli kvádre a zložili na pozemku. 

SkryťVypnúť reklamu

 Nakoniec to najlepšie. Keď prišli chlapi zdvíhať múry, vysmiata slečna ich už čakala pri kufri svojho auta, odkiaľ im kázala vybrať tri dvadsaťpäť kilogramové vrecká klebru (cementové lepidlo, zarába sa s vodou). Vraj to má vyrátané už na celý dom. Neviem či poznáte murárov, ak nie, treba o nich povedať, že si servítky pred ústa nedávajú a aj jej tam hneď na mieste povedali, že je riadne šibnutá, keď si myslí, že by jej tieto tri úbohé vrecká mohli stačiť na viac ako jeden rad kvádrov. Že na akej škole sa to ona učila a či mala doma dobrú kalkulačku. Ale prachy sú prachy, položili s onými vreckami dokonca dva rady, hlboko sa jej ospravedlnili, že sa tak pomýlili, zhrabli lóve a už ich nebolo. A milá majiteľka dvoch radov postavených kvádrov musela teraz s pravdou von a priznala sa chápavému susedovi aj zvedavému okoloidúcemu, že už nemá peniaze a myslela si, že päťtisíc korún, ktoré jej ešte zostali, jej vystačia. „Milá slečna - hovorí sused - zoberte si úver a dostaviate, nebojte sa. Veď už vám chýba len slabý miliónik."

SkryťVypnúť reklamu

 A tak je to teraz na našom vidieku. Všade sa stavia, všetko sa renovuje, dostavuje, nadstavuje, prerába a vylepšuje. A bratislavčania sú predsa takí zábavní J!

Katarína Petoczová

Katarína Petoczová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne bojujem s lenivosťou, rozmýšľam o živote a kujem pikle. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu