<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Petra Tóthová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/petratothova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kniha o jeho živote</title>
      <description>I.  Príbeh ....sa začal písať dávno.Bola ešte malým šteňaťom, prítulným a milým. Bez váhania môžem povedať, že bola neskazená touto dobou. Toto dievča nevedelo klamať a vábiť, ako väčšina pipiek v jej veku. Všetko mala napísané v tvári, aj to ako sa volá. Pozrel som sa do jej sivých očí, a mohol som prisahať, že vždy keď povedala „ ľúbim ťa“, bola pravda. Najväčšia sranda bola, že som jej to povedal prvý ja. Stáli sme na autobusovej zastávke, a bolo pár minút po tom, čo som ju pobozkal. Vyrazilo mi to dych. -  Ľúbim ťa. - vyšlo z mojich úst. Dnes viem, že to bola jej osudová chyba.Pýtam sa sám seba, či som ju miloval. Dnes to už neviem.  Je pre mňa je v zabudnutí,  ale moje nevedomie v snoch ju  stále volá. Bol som jej prvý, viete ako to chodí. Stretnete mladé  dievča, je chutná, má malý sexi zadok, prsia akurát tak do ruky a nohy, ktoré sú až po zem, a keď k tomu pridáte pekné oči, máte namiešaný super kokteil lásky. Myslím, že takto akosi som ju vnímal ja. Bola na zjedenie. Nemôžem zabudnúť na jej hlasný smiech a hlúpe infantilné poznámky. Nemohol som ju prehliadnuť. Myslím, že to ona túžila, aby nebola v mojich očiach prehliadnuteľná. Jej</description>
      <guid isPermaLink="false">882f9f97-f60e-4f89-9903-40845302d14d</guid>
      <pubDate>Thu, 30 Oct 2008 10:26:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/petratothova/proza/kniha-o-jeho-zivote</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
