Zatiaľ čo pracovití a zodpovedne sa správajúci Japonci makajú na tom, aby čo najskôr zabezpečili nutné a plne fungujúce chladenie reaktorov a skladu vyhoretého paliva v atómke Fukušima, v 8000 km (povedzte si to nahlas - osem tisíc kilometrov) vzdialenej Európe sa neskutočným spôsobom predvádza všetko, čo sa akokoľvek obtiera o politiku.
Európski lídri veľmi akčne, v záujme upokojenia bulvárnymi médiami znepokojeného voličstva, ohlasujú prehodonocovanie životnosti a bezpečnosti európskych atómiek pod dojmom japonských udalostí. Je síce dosť nepravdepodobné, že sa stredným Nemeckom preženie 10 metrov vysoká tsunami (a ak by sa prehnala, tak bezpečnosť atómových elektrární je skutočne to posledné, čo by nás muselo trápiť), rovnako je vzhľadom na polohu a geologickú aktivitu významne nepravdepodobné, že Jaslovskými Bohunicami bude triasť zemetrasenie so silou 9 stupňov Richterovej stupnice (aj keď úplne vylúčiť to samozrejme nemožno), ale prečo by sa politici nepopretŕčali po médiách, imitujúc starostlivosť o svojich voličov.
Neviem, načo boli všetky doterajšie predpisy a štandardy ohľadne bezpečnosti atómiek, ak ich zrazu treba prehodnocovať. Tak buď sú nanič a potom tí, ktorým doteraz stačili, čiže politici, nehanebne klamali svojich voličov a ohrozovali ich životy a zdravie, alebo sú v poriadku a potom je celý tento európsky atómový cirkus iba predvádzaním sa po médiách, nehanebne zneužívajúc japonskú tragédiu.
Slovenský minister hospodárstva si tiež najprv musí porokovať o tomto probléme vo vláde, než ukľudní japonským atómom vyplašené slovenské občianstvo vetičkou o najbezpečnejších atómkach na svete, ktoré sú zhodou okolností práve na Slovensku. Nakoniec médiá s istou nevôľou dajú priestor aj odborníkom, ktorí potvrdia, že po 8000 km trvajúcej ceste by prípadný rádioaktívny mrak bol zrejme podstatne redší než ten, ktorý k nám kedysi dorazil z Černobylu. Áno, presne ten, ktorý nám všetkým, na 1. mája 1986 manifestujúcim v uliciach našej vtedy socialistickej vlasti, veselo padal na hlavy. Len pre zaujímavosť, Černobyl je od Bratislavy vzdialený asi 1000 km.
Najviac ma ale dostáva hysterizmus a neuveriteľná drzosť eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera, ktorý jednak neustále panikári a ešte aj uráža japonských lídrov tvrdiac, že nemajú situáciu pod kontrolou. Facka a urážka na cti, za ktorú by v minulosti platil stratou hlavy pekne ostrým japonským mečom. Japonci ale očividne majú iné starosti, ako reagovať na každý "pšouk" nejakého euroúradníka. Držím im veľmi palce, aby sa im podarilo dostať situáciu pod kontrolu a súčasne aby sa im vyhlo "šťastie" v podobe politikov európskeho "formátu" typu pána Oettingera. O tom, že so svojou pracovitosťou a obetavosťou dostanú svoju krajinu expresne rýchlo na nohy, sa mi akosi ťažko pochybuje.
PS: O tom, že zatiaľ čo sú mediá zahltené dramatickými správami z Japonska, lýbijský šialenec postupne stále úspešnejšie likviduje svoju opozíciu, ako aj o tom, či európski a svetoví lídri budú so zriadením bezletovej zóny nad Lýbiou čakať skutočne až do momentu, kedy bude už úplne zbytočná, zas niekedy nabudúce.
