Čo je ale ešte oveľa dôležitejšie, ako takmer nezakrývané rozkrádanie štátnych peňazí, prípadne zle skrývané okrádanie štátu (čiže jeho občanov) o peniaze, ktoré mohol zarobiť, je spôsob, akým súčasná vláda likviduje slobodu a demokraciu.
Masaryk kedysi povedal, že je potrebných 50 rokov, aby demokracia v Československu zakorenila natrvalo. Tých 50 rokov sme nedostali. Ako sa ukázalo, 20 rokov bolo málo, už pred vojnou sa šírili najrôznejšie totalitné doktríny a názory, definitívnu ranu morálnej chrbtici a odvahe bojovať za slobodu obom národom zasadila kapitulácia pred mníchovským diktátom. Odvtedy sme si zvykli, že stiahnuť chvost, strčiť hlavu do piesku je výhodnejšie a hlavne ľahšie. Nemáme radi ťažké riešenia, nemáme radi ťažké rozhodnutia, máme pocit, že aj tak nič nezmeníme, mnohí ani len voliť nechodia, lebo veď „aj tak sú všetci rovnakí".
A súčasní vládni politici robia všetko preto, aby sa tieto nálady šírili. Občan je kŕmený propagandou najhrubšieho zrna, ako sa štát o všetko postará, ako sa súdruhovia vo vláde o nič iné nezaujímajú, ako je jeho blaho, ako sa o nič nemusí starať, len nech im do vládnutia nekecá, oni vedia, čo robia, a on nie. Stačí sa vzdať trochy slobody, zatiaľ, výmenou za (falošný) pocit bezpečia. Ak sa im to dovolí, bude tej slobody stále menej a menej, až nezostane žiadna. Väčšina si toto riziko nechce, alebo nevie priznať, či už z pohodlnosti, nevedomosti, alebo jednoducho preto, že si niečo podobné nevie predstaviť, pokiaľ sa jej to nedotkne osobne. Je to pohodlné, je to jednoduché a je to od základu nesprávne.
Áno, stovka ľudí nezvrhne vládu, ale o to pri týchto akciách ani nejde. Ide o to dať politikom najavo, že sú tu ľudia, ktorí sa neboja povedať verejne, že vláda kradne, klame a podvádza. Že si nenechajú vziať právo na svoj názor. Že sa neboja o seba, či o svoje rodiny, že sú odhodlaní hovoriť nahlas to, čo si mlčiaca väčšina často myslí, ale nepovie.
Masaryk to povedal presne - Nebát se a nekrást. Tí, čo v sobotu prišli na pochod, ale aj tí, čo si dajú tú námahu a idú voliť, presne napĺňajú to prvé slovo - neboja sa vyjadriť svoj názor. A tí, čo sa rozhodnú správne, snáď umožnia pracovať v politike ľuďom, ktorí sa budú držať aj tej druhej časti - čestným ľuďom, ktorí sa nejdú do politiky nabaliť, ktorí neberú politický post ako výhodnú investíciu, ale ako to, čím má byť - službou občanom a snahou o presadzovanie ich záujmov.
