Je to jednoduché. Potrebuje byť za pekného, a to najviac pár mesiacov, do prezidentských volieb. Je mu jedno, koľko ľudí kvôli tejto jeho extenzívnej kampani príde o prácu, je mu úplne jedno, koľko firiem vykopne ľudí na ulicu, lebo nebudú mať na zvýšené náklady, spôsobené nezmyselnými odborárskymi požiadavkami. A už úplne jedno mu je, čo s tým bude robiť vláda, ktorá príde po ňom.
Po nás potopa v praxi.
Dôležité je jediné - získavať body teraz. Uplatiť odbory domnelým víťazstvom v ich večnom triednom boji a miešaní sa do politiky (namiesto reálnej ochrany pracujúcich tam, kde je tá ochrana skutočne potrebná). Tak aby si urobili špinavú robotu v prezidentskej kampani. Môcť na tlačovkách vykrikovať, ako sa zvýšili mzdy v priemysle, bez toho, žeby ktokoľvek z bežných konzumentov týchto tlačoviek a siláckych rečí pochopil, že tých, čo tie zvýšené platy budú mať, bude oveľa menej a teda väčšina príde o prácu. Posadiť sa do Pionierskeho paláca (vzhľadom na jeho súčasného a zrejme aj budúceho obyvateľa si iný názov nezaslúži) a užívať si aktívny politický dôchodok miešaním kariet pri zostavovaní vlád a menovaní sudcov. Utiecť od zodpovednosti za krach štátu, ku ktorému pri pokračovaní tejto politiky skôr alebo neskôr dôjde.
Ficovi nejde a nikdy nešlo o ľudí. Teda o obyčajných ľudí. Išlo a ide mu len o to, aby jeho ľudia mohli beztrestne kradnúť a rabovať a aby sa on sám mohol stať prezidentom skôr, než sa mu ekonomika a možno aj strana a vláda rozsypú pod rukami.
Bolo by fajn, keby si to tí, čo mu budú zajtra tlieskať za protiústavný diktát platov firmám, ktoré sa s nikým nedohodli, uvedomili. Skôr, než ich kvôli tomu vyhodia z práce. Skôr než zákopová vojna Fica proti súkromným firmám (nepatriacim do partie), položí tento štát na lopatky. Pretože vtedy už bude neskoro. Aj pre nich, aj pre voľbu slušného prezidenta.
