<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Silvia Pilková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/pilkova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Miluj blížneho svojho?</title>
      <description>V upršané sobotné ráno som sa zobudila s úsmevom na perách a s pocitom radostného očakávania. Dopila som svoju kávu a s nožnicami som sa vybrala do záhrady, nastrihať ruže pre moju kamarátku, ktorej 9 ročný syn mal mať v ten deň, Prvé sväté prijímanie. Bola som naň pozvaná aj ja, tak som si povedala, že jej urobím radosť a darujem jej kyticu z mojich nádherných, voňavých červených ruží. Ešte na nich boli kvapky dažďa, keď som ich strihala. Obstrihala som im aj tŕne, aby nepichali a dala krásnu veľkú červenú mašľu. Do kostola sme dorazili pol hodinu pred začiatkom omše a tak sme sa zvítali a posadali do lavíc. Sadla som si k staršej pani, ktorá bola sama v celej lavici. Sedela v strede a tak som si prisadla k nej, aby sa pomestili aj ďalší ľudia. Pozrela na mňa nahnevane, čo som vôbec nečakala. Povedala som si, že nevadí a usmiala som sa na ňu. V tom mi kýval manžel, že už ide a tak som ruže položila na lavicu pred seba a vyzliekla som si kabátik, ktorý som si položila medzi mňa a pani vedľa. Muž mi ukázal na ceduľku pred nami, že reservé. Pochopila som, že tam budú sedieť detičky idúce na prijímanie a tak som kyticu položila na môj kabát, aby ich nepichala do chrbátikov. Pani sa obzrela na mňa a pokrútila hlavou. Nechápala som, ale za chvíľku mi to došlo. Z lavice vedľa nej začala odpratávať svoj kabát, kabelku, klobúk a kvety a lavicu zaplnilo jej príbuzenstvo. Vnuci sedeli hneď vedľa nej a bundy mali uložené vedľa seba. Ona sa posunula ku mne, aby mali viac miesta a ostala sedieť tam, kde bol stĺpik, ktorý vadil nohám. Miesto toho, aby povedala rodine, posuňte sa, fľochla na mňa nenávistným pohľadom a csskla. Kaplán ma dosť upútal, keď pred omšou prísnym hlasom oznámil, že si nepraje, aby si ľudia fotili a filmovali svoje deti a motali sa tak kostolom najatému fotografovi a kameramanovi do cesty. Vraj si potom môžu fotky a DVD od kostola kúpiť. Pomyslela som si hneď, že „cirkev s.r.o.“</description>
      <guid isPermaLink="false">fa75c680-a542-4d01-91e6-8e93cbbfb3ec</guid>
      <pubDate>Mon, 20 Oct 2014 11:36:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/pilkova/spolocnost/miluj-blizneho-svojho</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aká som, taká som, som márnivá žena a k tomu roztržitá spisovateľka</title>
      <description>Vykračujem si s novou zmluvou na knihu pod pazuchou, šťastná a hrdá na seba, k svojmu malému červenému autíčku, na neďaleké parkovisko. Slnko praží, z meetingu som celá spotená, tak si vyzlečiem kabát a netrpezlivo hľadám kľúče v mojej obrovskej a v tej chvíli bezodnej kabelke. Kútikom oka vidím, že sa ku mne blíži veľký vymakaný chlap s reťazou na krku. Prstami skúšam obsah kabelky intenzívnejšie, keď on zrazu s úsmevom zastane vedľa mňa. Hovorím si v duchu: no a teraz ma bude baliť, alebo ma zaškrtí tou reťazou a ukradne mi posledné gastráče.</description>
      <guid isPermaLink="false">f106d4f7-8a8a-4aa7-b43d-f7dd31fe13a8</guid>
      <pubDate>Tue, 06 May 2014 18:13:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/pilkova/lifestyle/aka-som-taka-som-som-marniva-zena-a-k-tomu-roztrzita-spisovatelka</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
