Momentálne je to všade, úplne všade okolo nás. neverím, že to nevidíte. Nedá sa to nevidieť. Slovko psychológia je síce moderným pojmom, ale ľudská duša, ktorú študuje, je stará tak dlho ako človek samotný. Videli ste už smrtku? Ja ju vídam každý deň, chce ma, lebo ja ju nie, ešte nie, nedokážem.
Pre pána "frantisekhodonsky" iba toľko... svet na všetko pozerá ako na hmotu. Ale život nie je o hmote. Áno srdce je sval, ale jeho tlkot...to už nie je o materiáloch. Chcem Vám povedať len to, čo už dávno viete, ale ľudská tvrdá hlava uzdu nepovolí, lež prituhne. Nič nemám neznamená, že nič nemám. Som neskutočne bohatá, šťastné deiťa, ktoré v živote nepocítilo hlad, či smäd. Netuším, čo znamená obmedzovať sa a verte mi, ak by som mohla, rada by som okúsila samotu púšte a bolesť hladovky. Ale som už pridlho vo svojom tele, ktoré je vychované inak ako moja myseľ.
Skutočne nemám nič, nič, čím by som zaujala človeka. Vidím ako sa mieša sneh s dažďom, ako sa tlačia v jednom oblaku, ale nedokážem vyjadriť, ako sa cítia, akí sú šťastní, že o chvíľu pristanú na Zemi a stanú sa zmyslom, potokom, jazierkom. Obdivujem hviezdy, ale len tajne, lebo tma ma desí a nepustí spod mreží, dovolí len mojím zimomriavkam vykonávať svoju robotu.
A keď sa už nemieša dážď so snehom, viete, čo to znamená? Že truhla už nie je prázdna, že ďalšia vojna sa skončila, že je všetko očistené. Slovo budíček nepotrebujem. Mám rada rána, najmä tie studené, ktoré moje telo dokáže rozohriať.
