Diktátori prichádzajú a odchádzajú, integrita zostáva

Ako si zachovať tvár v dobe, ktorá stráca kompas? Pozri sa do zrkadla dejín, kde pravda nepotrebuje kričať, aby vyhrala.

Diktátori prichádzajú a odchádzajú, integrita zostáva
Písmo: A- | A+

Milióny ľudí tlieskali diktátorom svojej doby. Dnes sa ich mená učíme ako varovanie v učebniciach dejepisu. Dejiny sú neúprosné – ukazujú, kto bol akým človekom - kto sa stal len symbolom moci bez hraníc.

Keď sa prach dejín usadí

Každá generácia má moment, keď sa zdá, že sa svet zbláznil a že pravda prehráva s hlasnejšou propagandou.

Ako pripomína český psychiater a teológ Max Kašparů - kedysi sme mali pomerne jasný kompas: vedeli sme rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé, čo je krásne a čo škaredé. Dnes sa tieto hranice často rozmazávajú. Zlo sa prezentuje ako obrana národa, manipulácia ako „alternatívny názor“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale existuje jeden sudca, ktorého ešte nikto neoklamal.

Čas

Dejiny sú v tomto smere neúprosné. Mnoho ľudí, ktorí boli vo svojej dobe obdivovaní, ktorí mali moc, dav a propagandu na svojej strane, dnes poznáme už len ako varovanie.

Už staré príbehy upozorňovali, že človek dokáže zájsť veľmi ďaleko, keď sa spojí zranené ego, túžba po pomste a pocit neobmedzenej moci.

Antická legenda o Medea rozpráva o žene, ktorá zo zúfalstva a pomsty zničila všetko okolo seba. Príbeh je starý tisíce rokov, no stále sa cituje ako varovanie, kam môže viesť slepá vášeň a pocit krivdy.

Rímsky cisár Nero začínal ako obľúbený vládca a milovník umenia. Postupne sa však jeho vláda zmenila na sériu krutostí, popravil vlastnú rodinu a jeho meno sa dodnes spája s jedným z najtemnejších období Ríma.

SkryťVypnúť reklamu

Renesančná šľachtičná Lucrezia Borgia sa v historickej pamäti stala symbolom politických intríg, jedov a bezohľadného upevňovania rodinnej moci.

A v našej histórií sa často spomína meno Elizabeth Báthory – šľachtičnej, ktorej príbeh dodnes vyvoláva otázku, ako dlho môže zločin existovať bez trestu, keď ho chráni bohatstvo a postavenie.

SkryťVypnúť reklamu

Keď propaganda nahradí realitu

Moderné dejiny nám ukazujú ešte tvrdšie príklady.

Adolf Hitler dokázal presvedčiť milióny ľudí, že agresia je obrana a nenávisť je riešenie problémov spoločnosti. Výsledkom bola najničivejšia vojna v dejinách.

Josif Stalin sa nechával oslavovať ako „otec národov“, zatiaľ čo milióny ľudí zomierali v gulagoch alebo počas hladomorov.

SkryťVypnúť reklamu

Benito Mussolini sľuboval návrat slávy rímskej ríše, no jeho režim potlačil slobodu a zatiahol krajinu do katastrofy druhej svetovej vojny.

Nicolae Ceaușescu si nechával stavať obrovské paláce a titulovať sa „géniom Karpát“, zatiaľ čo obyčajní ľudia v Rumunsku stáli v radoch na chlieb a žili v zime bez kúrenia.

A Muammar Gaddafi desaťročia vystupoval ako osloboditeľ a vodca revolúcie, hoci jeho režim držal krajinu v strachu a izolácii.

Vo svojej dobe mali všetci títo ľudia jedno spoločné: dav, ktorý im tlieskal!

Rakúsky psychiater Viktor Frankl pochopil počas pobytu v koncentračnom tábore jednu zásadnú vec.

Človeku možno vziať takmer všetko – majetok, slobodu, bezpečie.

Ale stále mu zostáva jedna posledná sloboda: rozhodnúť sa, aký postoj zaujme k tomu, čo sa deje.

SkryťVypnúť reklamu

Frankl mohol rezignovať a nenávidieť svet. Namiesto toho sa rozhodol hľadať zmysel aj uprostred utrpenia a po vojne vytvoril psychoterapeutický smer, ktorý pomohol miliónom ľudí.

Aj dnes existujú ľudia, ktorí obdivujú silných vodcov, ktorí veria propagande alebo ospravedlňujú agresiu.

História ukazuje, že presviedčať ich je často zbytočné. Pravda sa totiž nevyhrá v komentároch na sociálnych sieťach.

Pravda sa ukáže až s odstupom času

O pár rokov alebo desaťročí sa mnohí z tých, ktorí dnes tlieskajú, budú tváriť, že na tej strane nikdy nestáli. Budú mazať staré výroky a meniť svoje príbehy.

Dejiny to už videli mnohokrát.

Ako budú dnešné udalosti vyzerať o sto alebo tisíc rokov?

Ktoré mená budú v učebniciach dejín uvedené ako príklad odvahy, ľudskosti a integrity?

A ktoré budú slúžiť ako varovanie, kam môže spoločnosť dôjsť, keď stratí morálny kompas?

Pravda totiž nie je to, čo sa dnes najhlasnejšie kričí na námestiach.

Pravda je to, čo zostane, keď sa vypnú mikrofóny a prach dejín sa usadí.

Andrea Podešvová Garatti

Andrea Podešvová Garatti

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  1 515x

"Chváľ viac dobrý charakter bez vzdelania, ako vzdelanie bez charakteru." - Leonardo Da Vinci. Na Slovensku to vždy bolo viac o dobrých charakteroch ako o dobrých vzdelancoch. Dobrých ľudí sme mali všade neúrekom. No odkedy sa bezcharakterní začali vzdelávať a začali utláčať tých charakterných, začala sa na Slovensku strácať radosť, porozumenie a tolerancia. Vzdelávanie, získavanie vedomostí a kompetencií by nemalo byť nástrojom k vykorisťovaniu a zneužívaniu, ale cestou k všeobecnému rozhľadu, otvorenej mysli, pokoju v duši a plnohodnotnému životu. Čítajme veľa a píšme ešte viac - je to jediná cesta k vyslobodeniu sa z otroctva, k autentickému životu a predovšetkým k pravdivosti. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť,  Listy jednej ženy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
INESS

INESS

136 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu