Už ste sa niekedy zamysleli nad tým koľko krát, alebo ako často vyslovíte slovné spojenie: Mne sa nechce! Nepatríte k tým? Tak to je skvelé. Gratulujem. Teda pozmením otázku. Koľko ľudí okolo vás to hovorí pravidelne? Koľko vašich známych, priateľov, či kolegov, aj detí a príbuzných tento výraz má vo svojom slovníku prakticky zabetónovaný?
Mne sa nechce. Veď potom, neskôr. Veď je čas, čo s tým naháňaš.
Čím viac sa snažím pochopiť kde je problém slovenského národa, kde a v čom pramení tá jeho večná nepohoda, také to jeho večné hašterenie a dohadovanie sa, tým viac stále narážam na ten istý element. Nám sa prestáva chcieť. Ale veď nám sa kedysi chcelo. Čo sa stalo, že sa nám už nechce? Alebo sa nám chce menej ako predtým.
Chcelo sa nám byť spolu, chcelo sa nám rozprávať, komunikovať, stretávať sa, pomáhať si, chcelo sa nám podporiť jeden druhého! Teraz? Nieže sa nám len nechce, nám lezie na nervy aj ten, ktorému sa chce!!!
Najhoršie však je, že pozorujem, že viac sa chce tým, čo by bolo lepšie keby sa im nechcelo! Pozorujem, že viac aktívni sú tí, ktorí by lepšie urobili, keby nič nerobili, nič nehovorili a hlavne nič nepublikovali! Nie. Čuduj sa svetu, tým sa chce! Skúsme sa však prosím nad tým zamyslieť. Čo sa nám stalo? Sme pracovitý, sme spoľahlivý, sme jeden zodpovedný národ, čo nie o všetkých národoch sa dá povedať. No taký národ z nás urobila naša vôľa, nie nevôľa!
Z krajiny, ktorá viac nemala, ako mala, sa za pár desaťročí stala krajina, ktorá sa možno nemôže rovnať s najlepšími vo svojom okolí, no zďaleka nepatrí k najhorším. A keď si uvedomíme, že nás ako rukojemníkov držali toľké desaťročia, tak to dobiehame priam raketovou rýchlosťou. Prečo sme sa zrazu zastavili, prestali napredovať a stagnujeme? Prečo sa nám prestalo chcieť povedať nahlas ako sa veci majú a nechali priestor tým čo by mali mlčať?
Odradila nás hašteriaca sa vláda? Stačí sa predsa poučiť, nerobiť rovnaké chyby v budúcnosti. Je to odkaz pre budúcnosť. Odradila nás nevôľa, lebo ani druhým sa už nič nechce? Buď ty prvý, komu sa opäť bude chcieť. Odradilo ťa, že výsledok nie je aký si očakával? No ak sa prestaneš snažiť, tak sa bude len zhoršovať. Ono samo sa nič. Výsledky prichádzajú priamoúmerne k snahe. Rezignovali sme? Zlo nerezignuje nikdy, tomu sa bude chcieť vždy.
Ale veď prečo ja, nech to on urobí. Keby takto premýšľal ten čo v jaskyni sedel, dnes by sme tu pri týchto zariadeniach nemudrovali. Keby takto naši starí otcovia premýšľali, väčšinu toho, čo dnes máme, by sme dnes nemali.
Kde sa obzriem, kde sa pozriem nikomu sa nič nechce. Tebe sa chce? To mám radosť. Môžeš prosím ťa motivovať a inšpirovať aj niekoho v tvojom okolí? Bolo by dobré, keby sa vám chcelo aspoň dvom.
Prestalo sa nám chcieť robiť, tvoriť, kreovať. Prestalo sa nám chcieť rozprávať, komunikovať, pomáhať si navzájom. Kto môže dokonca druhému prekážky vytvára, aby ani jemu rast neumožnil, aby sa aj jemu prestalo chcieť. Aby dokonca jemu vôľu odobral či aspoň prekazil. Závidíme si aj to, že druhému sa chce a nám nie? Už ani tie aleje pred bytovkami nie sú to čo kedysi.
Prestalo sa nám chcieť vytvárať vzťahy, priateliť sa, stretávať sa, milovať sa. Nám sa už nechce ani to. Všetko čo je namáhavé sa nám nechce. Už len čakáme čo sa bude diať? Čo za nás urobí ten druhí? A čo ak ten druhí urobí to, čo sme nechceli? Ak nám to nebude vyhovovať? Aspoň sa budeme môcť sťažovať, budeme mať na koho zvaliť vinu.
Všetci sme vinní. Málo robíme pre to, aby sa veci zmenili. Hádame sa pre malichernosti, zatiaľ čo tí, ktorí sa nehádajú dokážu napredovať. Konfrontácia môže byť konštruktívna, no ak vedie k určitému cieľu, nie ak vedie len k vzájomnému odradeniu jeden druhého a demotivácií. Všetko je to o postoji a zachovaniu si objektivity, nadhľadu.
Strácame vízie, strácame ciele, strácame predstavu toho ako to vlastne chceme. Snažíme sa o nevyhnutné minimum a nie o možné maximum. Zatiaľ čo premotivovaní k vlastnému blahu smerujúci jedinci, z toho dokážu patrične benefitovať. Sme ľahkými obeťami nenásytných zemepánov práve preto lebo sa nám nechce? Asi áno.
Začni od seba. Bude sa ti viac chcieť doma, s rodinou, s priateľmi. Prines nápad, skvelý výlet, skrášli si bývanie, vymysli niečo, čokoľvek, zapoj do toho ostatných. Bude sa ti viac chcieť urobiť im radosť, potešiť ich. Keď uvidíš ich radosť, budeš z toho mať dobrý pocit. Oni tvoj dobrý pocit budú vnímať, spokojnejší pôjdu do svojich škôl, na svoje pracoviská. Budú ho šíriť tam. Ty spokojný pôjdeš do tvojej práce, v lepšej nálade, lepšie budeš prijatý kolegom. Tomu budeš motiváciou, kde si vás všimne váš nadriadený a bude sa vám všetkým pracovať lepšie. Prines návrh, nápad, vždy je čo zlepšiť. Spokojný sa stretneš po práci s priateľmi. Tebe sa bude chcieť aj kamarátom zdvihnúť náladu, aspoň sa konečne nebudete len o problémoch rozprávať. Zistíš, že to že sa ti chcelo doma, v práci aj po práci, ti prinieslo dobrú náladu, motiváciu, inšpiráciu a veľa pozitívnej energie na ukončenie dňa ako sa patrí v pohode intímneho prostredia v blízkosti milovanej osoby, ktorá ťa rada vidí v dobrej nálade, bude prekvapená tvojím optimizmom a dobrou náladou.
Bude to možno jeden krásny večer, opäť ako kedysi. No a ty opäť raz vstaneš ráno do práce s úsmevom... A ak si politik, to bude radosť, v takom rozpoložení ísť schvaľovať zákony. Nebyť nahnevaný na celý svet, ale mať radosť zo života. Ak si lekár, bude príjemné prísť k tebe do ordinácie a ako pacient, by som uvítala prívetivý prístup. Ak si sociálny pracovník, mala by som radosť, nájsť ťa v dobrej nálade, s víziou, že stačí chcieť a všetko sa môže začať meniť. A ak si predavačka, bude pre mňa príjemné vidieť dobrú náladu a nebudem sa ti sťažovať na vysoké ceny. Optimizmus a dobrá nálada sú nákazlivé, ale musí sa nám chcieť ich prijať. Vnímať ich, precítiť ich. Inak sa z toho začarovaného kruhu nedostaneme. Je to o nás. Je to o tebe. Nenechaj sa odradiť, nikdy, nikým a za žiadnych okolností.
Áno, je to také jednoduché. A skôr ako to odsúdiš, tak to aspoň skús. Hm, prepáč, ja som zabudla: Tebe sa nechce.
