Politická realita je u nás príliš ťažká na to, aby sa predávala v suvenírovom obchode.
Nikto by si nekúpil šatku s jeho tvárou, nikto by netúžil po hrnčeku s takým motívom. Je to politická realita, ktorá je taká „drahá“, že sa stala nepredajnou. A potom príde ona. „Kráľovná Slovenska“.
V tomto všetkom nie je však ona tým problémom - je to len osoba hľadajúca vlastnú cestu, ktorá celkom prirodzene využila príležitosť, ktorú jej naša davová psychóza hodila pod nohy, a preto tento cirkus nevypovedá nič o nej, ale veľmi veľa o nás.
Americká influencerka, ktorej najväčším úspechom je náhoda genetického profilu.
Stačilo, že sa narodila s tvárou, ktorú na Slovensku pozná každé malé dieťa z televíznych novín, a v tej sekunde sa stal zázrak. Celá krajina, inak hlboko rozdelená a unavená, padne na kolená pred suvenírovou verziou vlastného premiéra.
Sme národ, ktorý si z vlastného štátu urobil paródiu na inštitúciu.
Pripomína mi to éru suvenírov britskej kráľovnej Alžbety II. V Londýne symbolizovali inštitucionálnu tradíciu. My sme dostali iba marketingový produkt. Viem si to predstaviť celkom živo: prívesky s jej podobizňou, nálepky na autá, limitovaná edícia tričiek s nápisom, že kráľovná je tu.
Vymenili sme systémovú dôveru za lacný marketingový produkt.
Národ, ktorý odmieta diskutovať o katastrofálnych sociálnych službách, nehovoriac o reforme sociálnej práce a dokonca ignoruje vyhorené zdravotné sestry, dokáže stráviť hodiny analýzou tváre, ktorá vyzerá ako niekto, koho vidíme v televízii každý deň - je národom, ktorý stráca zmysel vlastnej existencie. Sme ochotní platiť za ilúzie a karikatúry.
Namiesto sanácie spoločenského priestoru riešime, či má táto „ikona“ správny profil. Je to presne ten typ povrchnosti, ktorou maskujeme fakt, že sme prestali hľadať súvislosti. Odmietame sa zamýšľať do hĺbky, pretože je to namáhavé, ale výsledok - ten chceme analyzovať, hoci mu nerozumieme.
Nedokážem si predstaviť, že by osoba podobná talianskej premiérke Georgii Meloni vyvolala v ich krajine takúto senzáciu.
Tam by to bola kuriozita na jeden deň, nie národná udalosť. U nás sa všetky médiá pretekajú, dávajú jej nekonečný priestor, a je vyslovene zarážajúce sledovať, koľko času tam tí redaktori, novinári a manažéri trávili, len aby toto vybudovali. Koľko dní a hodín venovali tomu, aby z tejto podobnosti urobili tému, zatiaľ čo reálne problémy spoločnosti stagnujú.
Je načase prestať sa klaňať suvenírom a priznať si pravdu: naša fascinácia touto karikatúrou nie je len mediálny úlet, je to jasný dôkaz, že sme ako spoločnosť vymenili hľadanie zmyslu za konzumáciu banality.
