Na Slovensku kolabuje zdravotníctvo a chýba nám už viac ako 10 000 sestier.
Štát tento kritický stav vyriešil napríklad v Martine tak, že investoval 300.000 eur do vybavenia priestorov strednej zdravotníckej školy, aby v nej vychoval budúcich študentov v odbore praktická sestra. Pred kamery sa postavili politici, prišla televízia, pani županka strihala pásku a všetci si nadšene tlieskali, akú veľkú vec pre slovenské zdravotníctvo urobili.
Realita? Do lavíc si sadlo presne 25 študentov.
Dvadsaťpäť mladých ľudí, na ktorých bude systém čakať dlhých päť rokov. Koľko hodín, dní a mesiacov sedeli tímy expertov na ministerstvách, aby naplánovali toto divadlo?
Stratili obrovské množstvo drahého času na projekt, ktorý zlyháva už na papieri.
Pozrime sa totiž na realitu trhu bez ružových okuliarov: z týchto 25 študentov myslím minimálne päť hneď po škole odíde za lepšími platmi do zahraničia. Ďalších päť odíde robiť do úplne iného odboru, pretože systém ich zomelie. V celom regióne nám po piatich rokoch zostane úbohých 15 ľudí v praxi! Pätnásť ľudí, ktorým sme 5 rokov umožnili zadarmo študovať. A takto absurdne to vyzerá v šiestich mestách po celom Slovensku. Kým my čakáme na pätnásť absolventov, za tých istých päť rokov zo systému pre preťaženie, odchod do dôchodku alebo odchod do cudziny odíde okolo 5 000 skúsených sestier. V Martine stovky odídu, pätnásť príde. Predstava, že týmto spôsobom vyriešime personálnu krízu, je úplne postavená na hlavu.
Toto nie je riešenie krízy. Toto je čisté byrokratické šialenstvo a plytvanie peniazmi daňových poplatníkov.
Predstavte si, koľko miliónov eur sa takto celkovo v systéme preinvestuje na projekty, ktoré reálnu situáciu na oddeleniach nikdy nezmenia. Koľko drahého času odborníkov sa venovalo niečomu, čo nebude fungovať? Keby sa tá istá energia, ten istý čas expertov a tie isté peniaze investovali do niečoho, čo mohlo začať fungovať okamžite, nemocnice sme mohli efektívne odbremeňovať už zajtra. Povedzme si pravdu, ktorú sa kompetentní boja vysloviť nahlas:
Mladá generácia dnes nepôjde študovať náročné školy preto, aby potom v nemocniciach nonstop riešila biologický odpad, zápach a namáhavú hygienu imobilných pacientov.
Pre ľudský žalúdok a psychiku je to obrovská záťaž. Celodenná očista a polohovanie tie sestry likviduje. Už po prvom týždni v tejto drsnej realite mladé dievčatá riskujú vyhorenie a zo systému utekajú. Vo vyspelých európskych krajinách sestra takto nefunguje. Má svoj čas, presne obmedzený počet pacientov a venuje sa výhradne odbornej medicínskej práci. Ak má profesia sestry na Slovensku vôbec prežiť a byť znova lukratívnym zamestnaním pre budúce mladé generácie, musíme prebrať západný štandard. Sestra musí zostať výhradne sestrou a robiť to, na čo má vzdelanie.
O fyzicky náročnú hygienu sa musí postarať niekto iný.
Riešenie „2 v 1“: Európsky model sociálnej ekonomiky. Rozvinuté systémy už dávno pochopili, že na polohovanie a umývanie pacienta netreba medicínske vzdelanie a diplomové práce. Stačí empatia, sila, polročný kurz a prísne vedenie. Využívajú na to špecializovaný asistenčný personál, ktorý nemocniciam dodávajú nezávislé sociálne podniky a kooperatívy. Tento model samozrejme nie je šancou len pre nových pracovníkov. Obrovskú príležitosť by v ňom dostali aj skvelí a kompetentní opatrovatelia, ktorí už dnes na Slovensku blúdia a nevedia si nájsť stabilné a dôstojné miesto. Ak štát konečne nahlas uzná ich hodnotu a kvalitu a cez silné odborové sieťovanie - dokážeme pre týchto kvalifikovaných ľudí vybudovať omnoho vyššie mzdové ohodnotenie. Našli by uplatnenie tam, kde môžu skutočne ukázať, čo dokážu, a boli by za to spravodlivo zaplatení.
Tento model spája hneď dva obrovské problémy štátu - do jedného geniálneho riešenia. Tento podnik stiahne z trhu práce ľudí, ktorí dnes iba ťažko hľadajú uplatnenie kvôli nízkemu alebo základnému vzdelaniu, dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny, ktoré zúfalo potrebujú stabilnú príležitosť.
Buďme k sebe úprimní: človek na okraji spoločnosti, ktorý spravil chyby alebo nemal možnosť študovať, si veľmi dobre uvedomuje svoju situáciu.
Vie, že mu štát nedá nič zadarmo, vie, že musí z niečoho žiť a na trhu práce si vyberať nemôže. Pre neho je táto namáhavá práca v nemocnici - hoci je pre mnohých iných neatraktívna - obrovskou životnou šancou a sociálnou istotou. Budú za príležitosť nesmierne vďační. Budú lojálni. Budú pracovať na sto percent, pretože im táto práca vracia ľudskú dôstojnosť, legálny príjem a šancu postaviť sa na vlastné nohy.
Pol roka namiesto piatich rokov. Namiesto nalievania státisíc eur do stien škôl pre 15 reálne využiteľných absolventov, investujme do zriadenia sociálnych podnikov podľa európskeho vzoru.
Zriaďme ich pri obciach, úradoch práce alebo formou nezávislých sociálnych kooperatív, ktoré budú fungovať ako špecializované agentúry dodávajúce personál do systému. Zoberme motivovaných ľudí z úradov práce. Dajme im intenzívny 6-mesačný kurz hygieny a asistencie. Priraďme k nim tútorov (mentorov/skúsených opatrovateľov), ktorí priamo na oddeleniach zabezpečia stopercentnú disciplínu, dohliadnu na nich a pomôžu im s adaptáciou. Za šesť mesiacov vyčistíme úrady práce, znížime napríklad aj sekundárne náklady štátu na kriminalitu či liečbu psychických a fyzických chorôb z dlhodobej nezamestnanosti.
A hlavne - zachránime zdravotnú sestru, ktorá môže k namáhavej očiste pacienta kedykoľvek privolať zaškoleného asistenta. Tento model funguje vo vyspelej Európe perfektne a vyriešil obrovské množstvo problémov. Bol by to efektívny, inšpiratívny príklad pre ostatných, ktorý stojí omnoho menej peňazí a je neporovnateľne efektívnejší. Netreba strácať roky vymýšľaním nefunkčných slovenských experimentov a tlieskať si pred televíznymi kamerami.
A povedzme si to na rovinu. Tento model by prinútil štátny aparát plniť vlastné zákony.
Kým súkromné firmy musia pod hrozbou sankcií zamestnávať znevýhodnených ľudí, štátny sektor túto povinnosť potichu prehliada. Keby štátne nemocnice ukázali, že pravidlá platia pre každého rovnako, bol by to pre celé Slovensko inšpiratívny krok vpred.
