Je svetový terorizmus skutočný, či je len veľkým podvodom?

Len tažko sa dá však s istotou povedat, či sa jedná o hrozby reálne, alebo aranžované. Niekomu predsa strach más a súhlas s vojnami vyhovovat môže. Bin Ládina sa nájsť nepodarilo, rovnako ako zbrane hromadného ničenia v Iraku. Je to celé len hon na bosorky, alebo ide o skutočné hrozby civilizovaného sveta? Nie som priaznivec konšipračných teórií, no rád sa slobodne zamýšľam nad podstatou vecí. Nesnažím sa ich vidieť biele či čierne, ale rád hľadám každú z pestrého spektra farieb, nachádzajúcich sa okolo nás.

Je fakt, že islamské náboženstvo vo svojej extrémnej podobe neponúka veľa priestoru na koexistenciu s inak zmýšľajúcimi. Príčinu, že sa práve extrémnej podobe tejto kultúry tak darí, môžme zrejme nájsť v tom, že v islamských krajinách má náboženstvo enormný vplyv, ktorý je ešte prirodzene umocnený podstatne nižsou ekonomickou vyspelosťou a tak aj sociálnym štandardom ľudí, v porovnaní s ľuďmi v kultúrach, ktoré označujeme ako civilizačne vyspelejšie. Nakoľko je však islamský terorizmus reálnou hrozbou a nakoľko umelým obrazom je otázne. V USA, kde terorizmu vyhlásili vojnu po útokoch na Svetové obchodné centrum sa ovtedy nič závažné v tejto oblasti nestalo. A pritom v USA žijú milióny pravoverných moslimov a iste by sme medzi nimi našli i extrémnejších. Ak je Al-Kaida organizovaná tak, ako o nej hovoria predstavitelia americkej administratívy - a ak bola sama schopná zosnovat útoky uskutočnené v septembri roku 2001 - ako je možné, že v je v spojených štátoch nečinná? Faktom je, že bezpečnosť objektov je tam po skúsenosti s terorizmom na americkej pôde na vysokej úrovni a tajné služby tiež nezaháľajú ( k svojej práci dnes majú v histórii nepoznané legálne podmienky) - ak by moslimi naozaj holdovali džihádu, neprejavil by sa terorizmus aspoň v malom? Únosmi a vraždením inovercov, útokmi na reštaurácie a podobne - teroristické útoky v štýle tých, ktoré vedú palestínčania voči Izraelu? Arument, že pred Arabmi sú ľudia v USA na pozore by veľmi neobstál. Moslima vystrojeného v tradičnom odeve s turbanom na hlave si všimnút možno, no ten istý by oholený, v džínsoch a tričku viac pozornosti ako ľudia okolo nepritiahol. Arabská etnická príslušnosť - inak tažko vizuálne spozovateľná - v etnicky diverznej spoločnosti takisto upúta pozornosť len tažko. A pritom muslim nemusí byť len Arab - od kresťanského Afro-Američana rozpoznáte muslimského sotva - špeciálne v prípade, že o upozorňovanie na svoju náboženskú príslušnosť nestojí. Islamský terorizmus je však skôr doménou arabských radikálov, tak ci tak je však zrejmé, že ak by v USA útočiť chceli - útočili by. Ak by však išlo o podvod - toto neútočenie by slúžilo dojmu, že sa nad terorizmom darí víťaziť.

Kacírska otázka - čo ak septembrové útoky boli len zvrhlou a vražednou veľkolepou kampaňou na operácie na blízkom východe? Na kontrolu ropnej veľmoci ako je Irak a obrovským dopytom štátu po (privátnom) zbrojárstve. Čo ak útoky v Madride a Londýne boli len akousi falošnou "potvrdenkou" na zapojenie sa do boja s virtuálnym nepriateľom? Taktiež by mohlo ísť o zámer vynútiť presvedčenie ľudí, že hrozba v podobe al-kaidy je reálna.

V prípade, že by toto bolo pravdou, bolo by to veľkým pošlapaním princípov americkej slobody a demokracie. Bývali americkí prezidenti, pre ktorých bola spravodlivá občianska spoločnosť, ústava únie, americký zmysel pre spravodlivosť, česť, rovnosť príležitostí hodnotami najväčšej váhy by sa museli v hrobe obracat - teda, nie všetci su mŕtvi a ak by sa o podvod naozaj jednalo, jeden predošlý by o tom s veľkou pravdepodobnosťou vedel.

Predpokladám, že moje tu prezentované úvahy ocenia mnohí pomyselným hadzaním kameňov a nálepkovaním. Budú to pravdepodobne tí, ktorí v tom majú kryštáľovo jasno. Ja v tom jasno nemám, netvrdím nič, len kladiem (možno provokatívne) otázky a zamýšľam sa. Vyzývam k tomu aj druhých, pretože si myslim, že žijeme v kritickej dobe a nemali by sme absentovat na vlasné uvažovanie, spochybnovanie za účelom hľadania pravdy (cogito ergo sum). Možno narazíme na tvrdé prekážky - zábrany, ktoré nás v našom badaní zastavia, ale vždy je štastnejsie túto cestu podniknúť, ako sa na ňu nikdy ani nevydať a spoliehat len na výsledky inych. Vypočuť druhych, a ani im dôverovať neznamená, ze musíme nutne bez slova pochyností konzumovat ich pravdy.

Budem rád, ak do diskusie napíšete, šo si myslite Vy - sú úvahy o spochybovani týchto udalostí z posledných rokov nezmyslom, alebo sa spoľahlivo vyvrátiť nedajú?