Žena dnešnej doby – otrokyňa technológií, trendov a ilúzie dokonalosti

Moderné spotrebiče ani telefóny nám nedokážu nahradiť pomoc a podporu okolia ani pocit, že na materstvo nie sme samy. Naozaj to majú dnešné ženy jednoduchšie ako tie kedysi alebo čelia iným problémom?

Písmo: A- | A+

Často sa stretávam s tým, že staršia generácia tvrdí, o koľko to máme my, mladé ženy, ľahšie ako ony kedysi. Veď máme práčky, jednorázové plienky a nemusíme vyvárať. Akoby psychická pohoda a miera vyčerpania žien záviseli len od toho. Avšak, je táto doba naozaj len o tom?

Babky, susedy či „tetky“ si občas šomrú popod nos, keď okolo nich prejde upravená mama s kočíkom, akoby bolo takmer hriechom vyzerať popri deťoch dobre. Možno má tá žena práve dnes jeden jediný skvelý deň z celého mesiaca. Možno sa práve dnes o čosi lepšie vyspala a mala chuť aj čas sa ráno upraviť. Aj tak sa však môže dočkať odsúdenia a vypočuť si poznámku typu: „Joj, my sme na také úpravy čas nemali. My sme sa museli starať o deti.“ Ako ja kedysi… Akoby sme my, mladšie ženy, nemali doma prácu len preto, že máme práčky, sušičky či umývačky riadu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je tu však jedno veľké ALE. Dieťa nie je vec, ktorú odložíme, aby sme si išli spraviť mejkap alebo melír. Takto materstvo nefunguje. Aj my musíme variť, upratovať, prať, vybavovať i starať sa. A napriek všetkým výdobytkom modernej doby nám často chýba niečo oveľa dôležitejšie – reálna pomoc a ľudská opora.

Tlak, samota a neustále očakávania

Kým v minulosti bývala širšia rodina často bližšie pri sebe a pomoc s deťmi bola prirodzenou súčasťou každodenného života, dnes to mnohé ženy majú inak. Novodobé babičky ešte nedosiahli dôchodkový vek a stále pracujú či bývajú ďaleko. Sesternice a švagriné žijú v iných mestách. A ochotná suseda, ktorá by na chvíľu postrážila deti, sa stáva skôr výnimkou než pravidlom.

SkryťVypnúť reklamu

Často je jedinou pomocou partner, ktorý sa vracia domov unavený z práce. A tak sa môže stať, že žena trávi väčšinu dňa medzi deťmi a domácnosťou bez toho, aby mala v blízkosti dospelého človeka, s ktorým sa môže podeliť o svoje radosti či trápenia. Nie preto, že by bola nevďačná. Preto, že je unavená. Technológie nám síce šetria čas, ale komunitu a ľudskú blízkosť nahradiť nedokážu. 

SkryťVypnúť reklamu

Paradoxom je, že sa preto našimi najčastejšími spoločníkmi stávajú práve mobilné telefóny. Tie nám majú život uľahčovať, no zároveň nás neustále držia v strehu. Za deň nám príde množstvo upozornení – z banky, zo školy, zo škôlky, z krúžkov či pracovných skupín. Vždy je niečo, čo treba vybaviť, na čo treba odpovedať a na čo nesmieme zabudnúť. A keď konečne všetko stíchne, otvoríme sociálne siete. Tam na nás čakajú dokonalé domácnosti, upravené mamy, šťastné deti, zdravé jedlá a ženy, ktoré vyzerajú, akoby materstvo zvládali ľavou zadnou. Lenže sociálne siete nám ukazujú len časť príbehu. Neukážu nám rozhádzanú kuchyňu mimo záberu. Neprespatú noc kvôli chorým deťom. Plač v kúpeľni. Hádku s partnerom ani obavy, či rodina vyjde do ďalšej výplaty. A tak vzniká nebezpečný pocit, že to všetci zvládajú….

SkryťVypnúť reklamu

Len JA sama nie.

Zo všetkých strán počúvame, aké by sme mali byť. Dobré mamy, pozorné partnerky, úspešné ženy, upravené, usmiate a psychicky vyrovnané. Mali by sme zdravo variť, venovať sa deťom a mať v malíčku Montessori pedagogiku (aj keď sme práve pedagogiku nevyštudovali). Pracovať na seberozvoji, nezabúdať na partnerský život, stíhať kávičky s kamoškami aj koníčky a pravidelne cvičiť. Udržiavať domácnosť, piecť kváskový chlieb, zavárať, štrikovať a neviem čo ešte… A robiť to tak, aby ničoho nebolo príliš veľa ani málo. No kde je ten zlatý stred? Kedy si má telo a hlavne mozog oddýchnuť? 

Niektoré ženy idú na úkor vlastného spánku, aby stihli aspoň časť toho, čo od nich očakáva okolie. A čo ak popri rodičovskej dovolenke ešte pracujú, aby rodine finančne prilepšili? Aj vtedy sa od nich často očakáva, že všetko zvládnu s úsmevom. 

SkryťVypnúť reklamu

Lenže neustály tlak, nedostatok oddychu a pocit, že musíme všetko zvládať, sa môžu podpísať aj na našom psychickom zdraví. Slovenský výskum publikovaný v roku 2025, do ktorého sa zapojilo 122 žien štyri až osem týždňov po pôrode, zistil, že u približne každej štvrtej účastníčky, t.j. 25% zo zapojených, sa prejavila klinicky významná úroveň popôrodnej úzkosti. Hoci výsledky nemožno automaticky vzťahovať na všetky mamy, pripomínajú, že psychická pohoda ženy po pôrode si zaslúži pozornosť. 

Majte preto na pamäti, že za úsmevom na fotografii či upraveným zovňajškom sa môže skrývať oveľa viac, než si okolie uvedomuje. A niekedy žena nepotrebuje ďalšiu radu, ako všetko lepšie zorganizovať. Potrebuje pomoc, pochopenie a priestor, v ktorom môže úprimne povedať, že už nevládze.

Súdenie bez znalosti príbehu

Sama som to zažila. Nie raz, nie dvakrát. Nedávno sa mi stala jedna drobnosť, pri ktorej som si opäť uvedomila, aké jednoduché je niekoho súdiť. Pani predavačka v rokoch ma posmešne skritizovala za to, že kupujem dieťaťu “fastfood” – príkrm vo fľaštičke.  Keby mohla, snáď ma pohľadom prebodne. Cestovali sme a ja som jednoducho hľadala vhodnú alternatívu pre dieťa, ktoré ešte nemohlo jesť to, čo my dospelí. Pre niekoho by to bola banalita, pre iného to môže znamenať poslednú kvapku. Nikdy totiž nevieme, čo sa odohráva za zatvorenými dverami. Nevieme, ako veľmi je tá mama nevyspatá. Nevieme, akú má podporu u partnera. Nevieme, či rieši zdravotné problémy, finančné starosti alebo niečo úplne iné. A možno ani netušíme, koľko síl ju stojí zvládnuť obyčajný deň. Slová do pár sekúnd odoznejú, ale rany po nich zostanú možno dlhšie. Preto by sme mali byť opatrnejší v tom, čo komentujeme a koho sa rozhodneme poučovať. Materstvo nemá byť súťaž o to, kto pripraví zdravšiu večeru, kto má upravenejšiu domácnosť alebo kto sa dokáže vzdať väčšej časti seba.

Preto, milá staršia generácia, prosím, neporovnávajme svoje životy spôsobom, pri ktorom musí jedna strana dokazovať, že to mala horšie. Vy ste mali svoje problémy. My máme svoje. Vy ste možno nemali práčky, sušičky či jednorazové plienky. My zase žijeme v dobe neustáleho tlaku na výkon, dostupnosť a dokonalosť. Vy ste možno mali viac pomoci širšej rodiny. My ju často hľadáme márne.

A áno, máme veci, ktoré nám život uľahčujú. To však neznamená, že je náš život automaticky jednoduchý. Je ťažké porovnávať dve úplne odlišné obdobia. Každé prinieslo iné výhody, iné problémy a iné očakávania. Nemusíme si navzájom závidieť, kto to má ľahšie. Nemusíme zľahčovať problémy druhých len preto, že naše vlastné vyzerajú inak. Skúsme sa menej súdiť, menej do seba kopať a viac sa počúvať. Možno totiž nepotrebujeme ďalšie rady o tom, ako máme byť lepšími matkami, partnerkami či ženami.

Možno potrebujeme len niekoho, kto sa nás občas úprimne spýta:

„Ako sa naozaj máš?“


Zdroj k výskumu:

Škodová, Z., Granatierová, B. (2025). Translation and preliminary exploration of the psychometric properties of the Postpartum Specific Anxiety Scale in Slovak: PSAS-SK. Central European Journal of Nursing and Midwifery, 16(2), 2185–2195. https://doi.org/10.15452/cejnm.2025.16.0014


Michaela Polčová

Michaela Polčová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Som mama dvoch detí z generácie Z. Taktiež milovníčka kníh, písania a prírody. Rada objavujem krásy Slovenska a zmysel hľadám najmä v malých, obyčajných veciach. Neznášam nespravodlivosť a verím, že aj malé kroky môžu viesť k veľkým zmenám. Snažím sa preto svojimi slovami, skutkami a každodennými rozhodnutiami robiť svet o trochu lepším miestom. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

reklama
SkryťZatvoriť reklamu