Živnostníci a malé podnikateľské subjekty sú chrbtovou kosťou každej zdravej ekonomiky. Sú to murári, stolári, grafici, taxikári, remeselníci, prekladatelia, kaderníčky či drobní podnikatelia, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Nespoliehajú sa na „istotu“ zamestnania, ale riskujú, aby priniesli spoločnosti hodnotu a sebe kúsok slobody.
Napriek tomu sa čoraz častejšie pýtame: Vymrú živnostníci ako dinosaury? Nie preto, že by ľudia prestali potrebovať ich služby, ale preto, že im život znepríjemňujú podmienky, ktoré nemajú s férovým prostredím veľa spoločného.
Odvody sú vysoké, pravidlá sa menia rýchlejšie než počasie v dažďových pralesoch a byrokracia niekedy pripomína labyrint bez možnosti úniku. Kým veľké firmy dostávajú úľavy, dotácie a lákavé stimuly, drobný podnikateľ zápasí o každé euro. A keď sa ozve, že to nezvláda, počúva, že má „hľadať alternatívy“.
Slovensko by si malo uvedomiť, že ak necháme živnostníkov a malé firmy padnúť, neprídeme len o jednotlivcov. Prídeme o ducha slobody a tvorivosti, ktorý oni prinášajú. Prídeme o flexibilitu ekonomiky, o rozmanitosť služieb, o ľudské príbehy odvahy.
Ak sa teda pýtame, čo s tým, odpoveď je jednoduchá, no vyžaduje politickú vôľu. Namiesto komplikovania potrebujeme zjednodušenie pravidiel. Namiesto trestania vyššími odvodmi treba hľadať spôsoby, ako odmeniť poctivých. Namiesto dusenia malých hráčov na podnikateľskej šachovnici by mal štát vytvárať prostredie, kde sa oplatí pracovať na seba, nie utekať do šedej zóny.
Živnostníci ani malé firmy nie sú dinosauri. Sú tu a chcú tu byť. Len potrebujú priestor na slobodné dýchanie.
