Vyhláseniepolitbyra KSS, že ,,Február 1948 bol hlbokým a demokratickým revolučnýmprocesom vyjadrujúcim vôľu drvivej väčšiny uskutočnený s jej aktívnymsúhlasom..." som prijal stoicky. Na jednej strane môže ísť ovýsledok nedokonalej úrovne vyučovania dejepisu na školách, prípadne nedostatkumentálnych schopností predsedu strany osvojiť si elementárne vedomosti zhistórie. Šéf strany Jozef Hrdlička má len 31 rokov a z jeho úst tedakonštatovanie dostáva istú dávku perverzného exhibicionizmu. Tenneospravedlňuje ani snaha mediálne zaujať, ktorá je v podstate legitímna. Ugeriatrického zbytku politbyra naopak školský systém svoje poslanie splnil.Bolo im povedané a oni uverili...pochopili.
Gensek JozefHrdlička a spol. si zrejme dostatočne neuvedomil, že to bolo práve Slovensko,kde komunisti získali vo voľbách tretinu hlasov proti dvojtretinovej väčšineDS. O drvivej podpore komunizmu medzi bohabojným katolíckym obyvateľstvomsedliackeho charakteru teda nemôže byť v skutočnosti ani reči. Akomarxista-leninista by mal vedieť, že sedliak ľpiaci na kúsku poľa je vskutočnosti reakcionár. Alebo je snáď len insitným marxistom? Starí bardikomunizmu by sa museli v hrobe (respektíve mauzóleu) obrátiť. S tou drvivouväčšinou to zrejme bude voľajaký omyl.
V otázkedemokratickosti februárových zmien s komunistami súhlasím s pod podmienkou, žedemokraciu chápu v intenciách dogmatizmu komunistickej logiky ,,kto nejde snami ide proti nám". Demokratické teda bolo výhradne to, čo vyhovovalostrane a vláde. Všetko ostatné bolo neustále tak nejako reakčné akapitalistické. V tejto súvislosti oceňujem progresívne a modernistické krídloKSS, ktorého je zrejme Jozef Hrdlička čelným predstaviteľom. Revolučnáformulácia z tlačového vyhlásenia označujúca zneužívanie vedúcej úlohy stranyako ,,...niektoré momenty utilitaristického využívania mocenského aparátuKSČ..." dokumentuje, že flexibilite slovenských komunistov nie súcudzie ani pojmy klasikov liberalizmu Johna Stuarta Milla či Jeremy Benthama.
Úprimne vítamaj zmienku o poučení slovenských komunistov z roku 1948. Vždy som oceňoval, žeto boli práve oni, kto pochodoval v čelnom šíku stúpencov kauzálnostihistorického vývoja a nachádzali v ňom inšpiráciu pre sebareflexiu. Viem, že Poučeniez krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ (1971) nebolojednoduché skoncipovať obzvlášť pre svokra Hrdličkovho predchodcu. Svoj dobovýúčel však splnilo. Hlboko a precítene zdôvodnilo potrebu normalizácie, ktorúdodnes strana velebí. V tomto zmysle si dovolím úfať, že Hrdličkovo poučeniebude aj dnes začiatkom normalizácie. Normalizácie na úrovni psychohygieny ichfunkcionárskej a členskej základne.
Peter Martiš
anylitik PPI
