Radka Vicenová, SNSĽP
Stredisko sa vo svojich výskumných a monitorovacích aktivitách zameriava nielen na to, do akej miery sú ľudské práva v Slovenskej republike dodržiavané, ale aj na to, ako o nich rozprávame a uvažujeme. Mediálny priestor poskytuje výbornú príležitosť sledovať, čo si ako verejnosť predstavujeme, keď hovoríme o ľudských právach a čo sa nám s týmito témami spája, či naopak, nespája. To má totiž vplyv aj na našu schopnosť v reálnom živote identifikovať prípadné porušenia ľudských práv či princípu nediskriminácie.
Výskumná správa z monitoringu médií, ktorú Stredisko nedávno publikovalo, poukazuje hneď na niekoľko závažných pozorovaní približujúcich, ako sa v slovenskom mediálnom diskurze spracúva téma sexuálneho obťažovania a o akých prípadoch sa hovorí (ale aj nehovorí). Na základe analýzy takmer 700 článkov zverejnených v 44 médiách za rok 2020 sme identifikovali kľúčové oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť v záujme zvyšovania povedomia verejnosti o sexuálnom obťažovaní a najmä o rôznorodosti jeho foriem a podôb.
Sexuálne obťažovanie alebo sexuálny trestný čin?
Sexuálne obťažovanie je podľa antidiskriminačného zákona jednou z foriem diskriminácie, a je zadefinované ako „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie“. Antidiskriminačný zákon definuje nielen formy sexuálneho obťažovania, tzn. verbálne, neverbálne a fyzické správanie sexuálnej povahy, ale aj oblasti, v ktorých sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje: oblasť pracovnoprávnych a iných obdobných vzťahov, oblasť vzdelávania, oblasť zdravotnej starostlivosti, oblasť sociálneho zabezpečenia a oblasť poskytovania tovarov a služieb.
Jedným zo znepokojivých záverov mediálneho monitoringu je fakt, že ako sexuálne obťažovanie sa v nezanedbateľnom množstve mediálnych výstupov označujú prípady, ktoré podľa Trestného zákona patria medzi sexuálne trestné činy, napríklad znásilnenie alebo zneužívanie maloletých. Takéto nesprávne označovanie sme zaznamenali predovšetkým v zahraničnom spravodajstve a v mediálnych výstupoch, ktoré sú prebraté zo zahraničných agentúr. Pravdepodobne teda súvisia najmä s nesprávne prebratou terminológiou zo zahraničných agentúr či nesprávnym pochopením a skresľovaním kontextu. Ide však o nebezpečný príklad zľahčovania a relativizovania incidentov, keďže sa závažnejšie sexuálne trestné činy označujú z hľadiska právneho poriadku menej závažným označením. To prispieva nielen k zľahčovaniu problematiky vo verejnom diskurze, ale aj k prehlbovaniu nepochopenia príčin a následkov.
Neviditeľné formy sexuálneho obťažovania
Nemenej dôležité pozorovanie sa týka incidentov, o ktorých sa v mediálnom diskurze najčastejšie hovorí, a následne aj to, o akých incidentoch sa nehovorí vôbec alebo iba minimálne. Drvivá väčšina incidentov sexuálneho obťažovania, ktoré sa vyskytujú v médiách, sa odohráva v pracovnoprávnom prostredí, ich obeťami sú ženy a ich páchateľmi sú muži. Síce nemáme presné informácie o reálnom výskyte prípadov sexuálneho obťažovania (aj kvôli tomu, že zásadná časť takýchto incidentov nie je nikdy nahlásená a nefiguruje v žiadnych štatistikách), z analýzy výskytu problematiky sexuálneho obťažovania v médiách jednoznačne vyplýva, že niektoré oblasti sa v médiách vyskytujú iba veľmi okrajovo. Ide napríklad o oblasť vzdelávania či sociálnych sietí.
Rovnako okrajovo sa v médiách hovorí o incidentoch, kedy sú obeťami sexuálneho obťažovania muži. Hoci sa dá predpokladať, že dôvodom je nižšia ochota mužov podeliť sa o svoje skúsenosti verejne, vplyv môže mať aj neviditeľnosť takýchto prípadov v mediálnych príspevkoch. Práve neviditeľnosť niektorých foriem sexuálneho obťažovania vo verejnom diskurze – či už z hľadiska obete, páchateľa alebo oblasti jeho výskytu – môže prispievať ku skresľovaniu predstavy o komplexnosti problematiky a následne ďalej napomáhať jej stereotypizovaniu a zľahčovaniu.
Sexuálne obťažovanie nie je izolovaný, ale systémový a celospoločenský problém
V neposlednom rade je dôležitým aspektom informovania o problematike aj to, v akom kontexte sa incidenty sexuálneho obťažovania zobrazujú. Aj v tomto ohľade sme zaznamenali nepriaznivý stav: tendenciu častejšie informovať o sexuálnom obťažovaní ako o izolovaných prípadoch individuálneho zlyhania jednotlivcov než ako o systémovom probléme na celospočenskej úrovni či ako o symptóme rodovej nerovnosti. Pomerne zriedkavo sa o sexuálnom obťažovaní v mediálnom diskurze hovorí ako o forme diskriminácie a, naopak, pomerne často je spájaná s medializovanými prípadmi spojenými so známymi osobnosťami verejného života. To naznačuje, že slovenské médiá prejavujú väčší záujem o problematiku v prípade, ak sa týka celebrít, zatiaľ čo komplexné spracovanie problematiky je stále v úzadí.
To, ako o témach hovoríme, priamo ovplyvňuje ich vnímanie a najmä porozumenie. Ľudskoprávne témy nie sú výnimkou. Aj spôsob, akým médiá zobrazujú sexuálne obťažovanie, spoluutvára to, ako o ňom uvažujeme. Preto Stredisko považuje za potrebné aj naďalej sledovať a analyzovať mediálny diskurz v ľudskoprávnych otázkach a intenzívnejšie komunikovať aj so zástupcami a zástupkyňami médií o korektnom informovaní o incidentoch porušovania ľudských práv.
Zistenia monitoringu nájdete na snslp.sk alebo si vypočujte najnovší diel podcastu NoPráve Ako píšeme o násilí a sexuálnom obťažovaní.