reklama

Amerika už nie je demokracia

Amerika bývala ašpiračná demokracia viac ako skutočná, ale dnes ašpiruje na nastolenie diktatúry extrémistickej menšiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Amerika existovala za posledných vyše 200 rokov (od roku 1776) ako príkladná, dokonca hlavná demokratická krajina na svete. Anglicko, materská krajina Ameriky, bolo do určitej miery demokratické po desaťročia pred Amerikou (americká vojna za nezávislosť sa nezačala ako vojna za slobodu alebo demokraciu, ale ako vojna o daniach, ktoré americkí osadníci museli platiť Anglicku). Ale nie oficiálne, pretože Anglicko (dnes Veľká Británia), je kráľovstvo, kde stále formálne vládne monarch - kráľ alebo kráľovná. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ronald Reagan nazval Ameriku v roku 1980 “shining city on the hill.” Niečo ako maják pre ľudstvo, ktorý ukazuje cestu do budúcnosti. Len pre zaujímavosť - mnohí ľavicoví komentátori dnes považujú Reaganovu vládu za začiatok úpadku Ameriky a za zárodok dnešnej republikánskej politickej degradácie z politickej strany za kult psychopata

Amerika už nie je maják pre svet, ani pre mňa osobne od roku 2016, keď zvolila obvineného znásilňovača, pedofila, zlodeja, podvodníka a zradcu za svojho prezidenta. Pre väčšinu voličov (Clintonová dostala o vyše tri milióny hlasov viac) to bol hádam najväčší škandál v histórii republiky, že takéto indivíduum sa ide stať prezidentom. Pre tú menšinu, ktorá ho volila, sa stal Trump nielen prezidentom, ale pre mnohých až mesiášom poslaným z neba. Že sa menšinou volený kandidát stal prezidentom, nebolo nič nové. Stalo sa to aj predtým. Napríklad G.W. Bush bol nastolený (nie zvolený) ako prezident Najvyšším súdom (ovládaným republikánmi) v roku 2000, i keď získal menšinu hlasov na základe legálnej technikality. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozdiel s Trumpovou voľbou bol v tom, že je to prvý prezident v histórii, ktorý sa od začiatku ako prebral moc, tváril a vládol ako prezident len pre tých, ktorí ho volili. Väčšina, ktorá volila proti nemu, boli nepriatelia nielen jeho osobne, ale aj nepriatelia štátu. Pretože podľa Trumpa prezident je vlastne kráľ. Ak si kráľ (ideálne by žiadne voľby nemali existovať pretože králi sú vyvolení Bohom aby vládli), máš právo povedať, že všetci, ktorí volili proti tebe, sú nepriatelia a zradcovia.

Niektorí môžu povedať, že Trumpove roky boli abnormálne, že sú za nami, že s novým prezidentom sa všetko vrátilo do starých koľají a Amerika je to, čo bývala od druhej svetovej vojny - vodca “slobodného sveta”. To bol názor mnohých, hádam aj väčšiny, či už politikov, politických komentátorov, lobistov, novinárov v tlači a médiách, v Amerike a inde vo svete. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes si mnohí z nich uvedomujú, že to bola len ich fantázia - ale realita je omnoho horšia. Trumpove prezidentstvo sa ešte neskončilo, je len dočasne prerušené. Lebo po celej Amerika tisíce republikánskych aparátčikov v štátnych a federálnych vládnych organizáciách pracujú na tom, aby bol Trump (ak bude kandidovať) alebo jeho nástupca, korunovaný ako kráľ v roku 2024. Bez ohľadu na to, či vyhrá alebo nevyhrá voľby. To, ako to plánujú urobiť, je ale téma na iný článok. 

Trumpove prezidentstvo nie je príčinou, prečo Amerika už nie je demokracia ako kedysi. Jeho štyri roky pri kormidle najmocnejšej krajiny na svete boli len symptóm problému a náznak, ako to bude vyzerať o tri roky, keď sa trumpizmus v nejakej podobe asi vráti, ale nie príčina úpadku americkej demokracie. Tie idú dozadu desiatky rokov. V tomto článku sa ale nepozerám na historické príčiny, len na fakty, ktoré potvrdzujú titul tohto článku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na to, prečo nazývam Ameriku zlyhanou demokraciou si pomôžem tým, že použijem článok jedného z profesorov na najelitnejšej americkej univerzite. Jeho meno je Lawrence Lessing a je „Roy L. Furman, profesor práva a vodcovstva” na právnickej fakulte Harvardskej univerzity. Jeho článok je dlhý, a ak nie ste veľmi dobrý v angličtine, tak môže byť ťažký na porozumenie. Ale ja urobím krátke zhrnutie.

Amerika nie je majoritná demokracia a svet by tomu mal rozumieť a otvorene to priznať, vrátane terajšej americkej vlády - vraví profesor Lessing. V troch hlavných politických a právnych federálnych a štátnych orgánoch si menšina našla cestu ako využiť - alebo lepšie povedané zneužiť - zákony na to, aby mohli tieto orgány ovládať ako menšina.

Príklad číslo jeden: demokracia v štátoch únie je na hlbokom úpadku. Americké štáty sú často ovládané menšinou voličov, a vždy to je len republikánska menšina. Extrémny príklad je malý, ale kritický štát Wisconsin, kde 41 percent republikánov kompletne kontroluje celý štát. To znamená, že ovládajú štátny kongres, senát a najvyšší súd tak, lebo kontrolujú 64 percent kresiel v týchto orgánoch. V akom zmysle sa toto dá nazvať demokraciou? 

Wisconsin je síce najextrémnejší, ale nie je odstrašujúci príklad. Naopak, pre republikánov v ostatných štátoch únie sú to doslova inštrukcie, ako ukradnúť moc. I keď ich strana má podporu len menšiny voličov. Čo je dôležité  si uvedomiť -  keď menšina raz získa väčšinu vo vláde a na súde, už si môže väčšinu udržať veľmi dlho. Pretože vždy môžu zaviesť zákony, ktoré zvýhodnia hlasovanie ich voličov proti tým, ktorí volia proti nim. Ako?

Majú dve taktiky. Zavedú zákony, ktoré sťažia hlasovanie voličom, ktorí obyčajne volia proti nim. Druhá taktika je, že zmenia hlasovacie okresy. Vytvoria čo najviac okresov, v ktorých vedia, že väčšina volí republikánov (majú na to štatistiky) a čo najmenej okresov, kde väčšina volí demokratov. Pretože ovládajú kompletne celý štátny aparát, všetko prejde a stane sa to zákonom. A keď sa ostatní sťažujú na súde, súd sťažnosť odmietne, lebo je republikánsky.

Dnes pracujú republikáni v Arizone a Texase v nadčasoch aj počas Vianoc preto, aby vytvorili presne takúto situáciu - keď bude rastúca väčšina demokratických a nezávislých voličov oklamaná o svoje hlasy. A to tak, že budú násilne rozdelené do republikánskych okresov. Toto je demokracia, kde jeden človek nie je jeden hlas, lebo záleží na tom, kde ten hlas je. Demokratické hlasy v republikánskych okresoch majú taký istý efekt ako žiaden hlas.

Ako som spomenul, celý tento podvod môže existovať len preto, lebo aj súdnictvo je už vo veľkej miere kontrolované republikánmi a skorumpované. Nenominujú dobrých sudcov, ale sudcov, o ktorých si myslia, že budú vynášať rozsudky, ktoré sa im páčia. A skoro nikdy sa nemýlia. Najlepší príklad je Najvyšší súd, kde Trump v kooperácii s republikánmi dosadil jednu tretinu sudcov využitím rôznych politických machinácii (ukradli jedno kreslo demokratom). To znamená, že dosadil troch z deviatich sudcov. Dnes má Najvyšší súd Spojených štátov dve tretiny (66%) republikánskych sudcov a jednu tretinu demokratov (33%). V krajine, kde majú demokrati väčšinu... Nie veľkú, ale stále väčšinu. Noví sudcovia - dosadení Trumpom a republikánmi - nie sú “normálni” sudcovia, ktorí majú len konzervatívne názory. Títo traja boli vybratí, pretože sú extrémisti a fanatici (a majú aj ďalšie chyby: Gorsuch nie je dosť inteligentný, aby sedel na Najvyššom súde, Kavanaugh je obvinený sexuálny predátor, Barrett nemá vzdelanie a skúsenosť pre Najvyšší súd). Toto vieme z ich súdnych rozhodnutí a z článkov, ktoré napísali vo svojej kariére. Keď je krajina rozdelená a zextrémizovaná tak, ako je Amerika, najvyšší súd potrebuje byť racionálny a umiernený, aby dokázal zmierniť alebo zastaviť ďalšiu radikalizáciu. Dnešný Najvyšší súd bude mať presne opačný výsledok. To sa potvrdí tento rok, keď súd s veľkou pravdepodobnosťou zruší zákon o prerušení tehotenstva. Zákon, ktorý existuje 50 rokov, bol mnohokrát potvrdený samotným Najvyšším súdom a je podporovaný významnou väčšinou obyvateľstva. Ak sa to stane, Amerika sa legálne stane extrémistická krajina.

Súdnictvo je druhá príčina, prečo Amerika nie je demokracia väčšiny, ale skôr diktatúra menšiny - a viac a viac extrémistickej menšiny. 

A na záver tretia príčina, prečo Amerika už nie je demokracia. Najmocnejší vládny a zákonodarný orgán v krajine je americký Senát. Každý štát má dvoch senátorov, ktorí sú volení. Praktický výsledok je taký, že Kalifornia - ktorá má okolo 41 miliónov obyvateľov - má takú istú reprezentáciu a teda politickú moc v Senáte ako Wyoming, ktorý má necelých 600 tisíc obyvateľov, to je 68 krát menej. Povedané inými slovami: voliči vo Wyomingu majú 68 krát väčšiu politickú silu ako voliči v Kalifornii. Ale to je len začiatok toho, ako Senát v dnešnej podobe pracuje pre malé konzervatívne štáty proti veľkým demokratickým štátom. 

Skutočnú silu dáva malým štátom jedno špecifické pravidlo alebo procedúra, ktorá sa nazýva “filibuster”. Využitím tejto procedúry môže ktorýkoľvek senátor zastaviť akýkoľvek zákon, aby sa o ňom mohlo vôbec debatovať v Senáte. A keďže bez debaty v Senáte nemôže žiadny zákon prejsť, týmto môže byť každý zákon zastavený v Senáte. A to aj vtedy, ak už bol schválený v Kongrese. Poraziť filibuster môže len super väčšina senátorov. To je 60.

21 najmenších najkonzervatívnejších štátov - ktoré reprezentujú len 21% obyvateľstva - môže týmto spôsobom zastaviť akýkoľvek zákon. Pretože majú 42 hlasov v Senáte a teda filibuster nemôže byt porazený. A to pravidelne aj robia. Počas vládnutia Trumpa žiaden zákon podporovaný demokratmi neprešiel, lebo republikáni mali väčšinu v Senáte. A vodca senátu ani len nedovolil debatu o zákonoch, ktoré schválil Kongres (kde mali demokrati väčšinu). V rokoch 2018 - 2020 Senát doslova neurobil nič, nehlasoval  za skoro žiaden zákon schválený Kongresom, aby zabránil zavedeniu akéhokoľvek zákona podporovaného demokratmi. Nečudo... Voliči si mysleli, že Senát nič nerobí. Väčšina voličov však nerozumela, že jedinou príčinou bola republikánska strana a demokrati s tým nemali nič spoločné a nič proti tomu nemohli ani urobiť. 

Dnes by Demokrati mohli niečo urobiť, pretože majú väčšinu (o jeden hlas), 50 senátorov plus viceprezident oproti 50 republikánom ale nevedia presvedčiť dvoch svojich (Sinema a Manchin) senátorov, že musia zabiť filibuster ako procedúru, aby mohli vôbec niečo urobiť v Senáte. Toto je Achillova päta Demokratov, vždy sú medzi nimi takí, ktorí sympatizujú viac s republikánmi ako so svojou vlastnou stranou.

Toto sú tri klince do rakvy americkej demokracie. Zatiaľ ešte nie je demokracia v tejto rakve, je v nemocnici na prístrojoch, ktoré ju držia pri živote. Ale rakva je otvorená a čaká na svojho nájomníka. Niektorí Demokrati si neuvedomujú, aký je stav. Ale zatiaľ urobili málo pre to, aby tento stav zvrátili. Pravdupovediac - veľa ani urobiť nemôžu, republikánom nezabránia aby manipulovali volebne okresy v štátoch, v ktorých ovládajú všetky orgány a Najvyšší súd. Takisto neexistuje cesta, ako sa zbaviť troch Trumpových sudcov na Najvyššom súde, ktorí túto praktiku podporujú. Ale môžu rozšíriť súd tak, aby mali väčšinu. To znamená - potrebujú pridať štyroch sudcov, a všetci musia byt demokrati. Aby mohli toto urobiť, potrebujú sa zbaviť filibustera v Senáte. Ale proti nim stoja ich vlastní, ktorí sympatizujú s republikánmi.

Takže Amerika už nie je demokracia. A čo teda vlastne je? Podľa profesorky Barbary Walter (Kalifornská Univerzita - San Diego), je teraz niečo, čo sa nazýva “anokracia”. Niečo medzi demokraciou a autokratickým režimom. Profesorke Walter práve vyšla kniha, v ktorej okrem iného tvrdí, že Amerika je na prahu novej občianskej vojny, ktorá sa už vlastne začala a bude sa len vyostrovať. Toto ale je tiež téma na iný článok.

Pre mňa je dnešná “Americká demokracia” veľmi podobná Iránu. V Iráne tiež existujú relatívne demokratické voľby, možno slobodnejšie než v Amerike. Ale sú zorganizované tak, že len vládnuca menšina ich môže vyhrať. Som si istý, že pre každého Američana by bolo porovnanie s Iránom šokujúce. Ale to je len indikácia, ako hlboko Amerika klesla za ostatných 6 rokov. A fundamentálny rozdiel je v tom, kde ktorá krajina smeruje. V Iráne je tlak na slobodnejšie voľby a viac demokracie a je len otázka času, kedy islamský režim padne. V Amerike je to presný opak. Tlak je obmedziť voľby a čo najmenej demokracie. Takže za desať rokov je pravdepodobné, že Irán bude demokratickejšia krajina ako je Amerika, ktorá už dnes nie je veľmi demokratická.

Rastislav Profant

Rastislav Profant

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  867x

Narodil som sa na Slovensku, ale od roku 1985 žijem v Kanade. Bol som politický utečenec tak, ako väčšina Čechov a Slovákov, ktorí v tom čase odišli. V takom zmysle, že som odišiel (ilegálne), lebo sa mi nepáčil politický systém. Teda nie preto, že som bol politicky prenasledovaný. Od desiatich rokov sa zaoberám politikou a je to stále moje hobby. Veľmi dobre rozumiem americkej politike, celkom dobre anglickej politike, ale slovenskú politiku nesledujem a nerozumiem jej. Keď prídem na Slovensko mám dojem, že krajina a ľudia veľmi nerozumejú tomu, čo sa deje vo svete, čo sú dôležité politické, ekonomické a sociálne trendy. Tiež mám dojem, že ich to ani veľmi nezaujíma. Domáca tlač a médiá veľmi nepomáhajú, lebo je v nich málo článkov zo sveta a ešte menej faktuálnej, nezaujatej analýzy. Toto je to, čo by som chcel trochu zmeniť. Povedať čitateľom o politických trendoch, ktoré sa objavujú na západe a čo to môže znamenať pre svet a pre Slovensko. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu