Vy sa fakt divíte, prečo som napráskal Trumpa Európanom? To ako nemyslíte vážne. Vari nepoznáte ten vtip o korytnačke a škorpiónovi?
Príde škorpión ku korytnačke a prosí ju:
„Korytnačka, prevez ma na druhú stranu rieky.“
„No určite, ty ma bodneš a ja sa utopím.“
„Si sa zbláznila, veď by sme sa utopili obaja.“
„No dobre, tak poď.“
To viete, že keď boli uprostred rieky, škorpión ju bodol.
„Čo si to spravil, veď teraz sa utopíme obaja?“
„Keď ja si neviem pomôcť, ja som proste taká sviňa.“
Nuž a keď som sa ja prebudil z tej jazdy na bielom koni cválajúcom do pekla, lepšie povedané z opice na palube vládneho lietadla letiaceho domov z Washingtonu, povedal som si: Aké svinstvo by som vystrojil? Už viem, čo urobim. Trumpa napráskam. Európskym politikom. Tých som zase napráskal Trumpovi. No a predtým som všetkých napráskal Voloďovi v Moskve. A že jak som tým pomohol krajine? A prečo by som ja mal pomáhať nejakej krajine? To kde sme? Viete, jak to oblažilo moju boľševickú dušičku? Zapráskal som si vo Wošáku, potom aj v Bruseli, predtým v Moskve a bolo mi taaak blažene.
Novinári sa teraz budú naťahovať, či som to naozaj urobil, alebo nie, a že prečo, akú to má logiku?
Cha, blbci. Neskúsili, nevedia, aká je to radosť urobiť nejaké svinstvo. Tí, čo ma poznajú, nepochybujú. Dobre oni vedia, že ja som jedno z detí slobodného kraja, pod červenou hviezdou zrodené. Taký som bol a taký aj zostanem.
Na celom tom ma štve iba jedna vec. Európski politici vraj o nás s Trumpom tvrdia, že sme obaja strelení. A majú pravdu.
