reklama

Pýtal sa, či som vlastenec

Moja otázka, či som vlastenec je stále nezodpovedaná. Nepomohla ani nedávna spanilá jazda našou zneuctenou krajinou.

Pýtal sa, či som vlastenec
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Včera sa pri mojej bráničke pristavil Ďuro. Zase je v rauši, ťahá už tretí týždeň a keď sa pokúsi vysadiť na pol dňa, klepe sa ako osika a neprejde to, kým si nedá budík a desiatku. Najprv ho napne, ale zadrží, počká pár minút a zrazu je svet krajší. Aj má hneď chuť na ďalšiu štamperlu, a potom na ďalšiu.

Prikvitol ku mne popoludní, to už mal druhú šichtu. Od rána sa stihol priopiť, prespať a znova naložiť do piva a vodky. Najprv čosi ručal cez celú záhradu o zradcoch a tak, ale keď som mu vyšiel naproti, rozmyslel si to. Pomyselný dav jemu podobných sa rozplynul a tieto existencie sú zbabelé, keď osamejú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

“Čo chceš?” zrúkol som a Ďuro v momente stíchol.

Chvíľu sa na mňa díval krvou podliatymi očami ale potom sa predsa len odhodlal: “Ty nie si vlastenec!?” vyhabkal a ja som nevedel, či sa pýta alebo tak súdi.

“Dobrá otázka,” uverím prvej možnosti a hlavou mi bežia udalosti uplynulého obdobia.

“Nevytáčaj sa! Si, alebo nie si?” ťažko artikuluje Ďuro ovalený o môj plot.

Kukám naňho, neboráka, a pripomínam si zúrivé tváre podobných kromaňoncov na pochodoch za mier, vidím tupý no o to vzdorovitejší pohľad taxikára na pumpe v meste, čo má auto spredu i zozadu oblepené brat za bratom, vybavujú sa mi primitívi na motorkách, ktorí so starostami, aj s tým naším, kladú vence k pamätníkom osloboditeľov - vence so stuhami od ruskej ambasády a vešajú vlajky okupantov pred obecnými úradmi, pripomeniem si zdivenú hordu paviánov revúcich na ministrov tie najodpornejšie kliatby (asi preto revúcich, že vraj boli z Revúcej, neviem). Mysľou mi bežia fejsbukové profily s čudnými ksichtami, ešte podivnejším vzdelaním (SOU všetkého druhu a tak), a s ruskými i našimi vlajočkami, zdieľajúce najsprostejšiu vojnovú propagandu, až sa človek diví, či má tento štát vôbec nejaké orgány činné v trestnom konaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Vidíš, nevieš!” triumfuje Ďuro a ja vidím, že nemá ďaleko k ďalšej erupcii nenávisti.

Mám chuť opýtať sa ho, čo je to vlasť, ale akú odpoveď by mi dal tento? Veď si na to neviem odvetiť ani sám.

Leningradskí kovboji v amerických klobúkoch, hysterické tetušky v štrikovaných svetríkoch s pokazeným chrupom, nebezpečnou akceleráciou a priam kultovou vernosťou pochybným vodcom, obézni, bradatí, vyholení bratzabratia, čo im deti a ostatní príbuzní napospol robia na západ od rieky Moravy, venerujú však močariny a duševnú a ľudskú skazu na východe. To všetko mi vyvstáva pred duševným zrakom, keď sa ma Ďuro nástojčivo dopytuje, či som vlastenec. Aj voliči tuzexového veksláka mi prídu na um, aj toho čudného pajáca z Trnavy. Nedávno ma dobre že neukŕkali, keď som kdesi napísal, že to je psychopat. Aby som bol spravodlivý, musím priznať, že mi neželali smrť ani nič podobné, ale zlosti a gramatických chýb tam bolo viac ako dosť. Aj tupej dôvery k vodcovi. Ozaj, ešte nadávali na KDH, že je liberálne, progresivistické, nevlastenecké a že sú to pokritci. Áno - napísali pokritci. Tak ako vidíte aj s tou parádnou hrubicou. Toto napísali svedkovia Igorovi. Hovorím stále o tom Igorovi, čo do politiky pritiahol, alebo v nej resuscitoval kadejaké tabaky, gýmeše, vašečky i hegere a číkoše. Teda všetko, od liberálov, cez konzervatívcov až po veľkomaďarských turulov a k tomu pár športovcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale to je jedno, moja otázka na to, či som vlastenec je stále nezodpovedaná. Nepomohla ani nedávna spanilá jazda našou krajinou, znivočenou, pošliapanou, zneuctenou. Písal som o nej.

Tak čo je to teda vlasť? Od toho sa snáď dostanem aj k vlastenectvu. Čo je to vlasť? Zem, príroda, kus zeme? História? Osobnosti? Duchovné dedičstvo? Úspechy? Vystačím si s Tatrami, Slovenským rajom, Cígerom-Hronským, Kraskom a Rúfusom, Štefánikom, štúrovcami, starou aristokraciou a západným dedičstvomm odtlačeným v dejinách tejto krajiny? Možno aj áno, ale takáto ponuka neexistuje. Ber buď všetko, alebo nič! Štúra aj s kromaňoncami, Štefánika s bratzabratom a Tatry s opitým Ďurom, so všetkými opitými ďurami a starú aristokraciu s plebejskými tetuškami z Poltára vo svetríkoch a s ohňom lásky k veľkému dubisku v srdci. Takže mám problém. Ďurovi to dnes nevysvetlím, ani v najbližších mesiacoch, pretože sa zjavne nechystá vytriezvieť a mne sa treba toľko namáhať, aby som spod nánosu smetia vyhrabal poklady. Dajte mi ešte chvíľu, prosím!

Rastislav Puchala

Rastislav Puchala

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  2 075x

Spisovateľ na voľnej nohe. Pozrite si napríklad Archu zmluvy, alebo Vežu zo slonovej kosti, prípadne novú knihu poviedok Priestupný rok. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu