reklama

Vraj je to sfetovaný trpaslík (Krčmové poviedky I.)

…v maskáčoch

Vraj je to sfetovaný trpaslík (Krčmové poviedky I.)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

“Ten hnusný, sfetovaný trpaslík zelený v maskáčoch,” buráca Ďuro a búcha veľkým ručiskom po krčmovom stole prikrytom zamasteným plastovým obrusom, až štamperlíky poskakujú. Aj doposiaľ pokojná hladina na mojej sóde, alkohol totiž nepijem už pár rokov, sa nebezpečne rozburáca od Ďurovho trieskania.

Následne vypije, už ani neviem koľký dnes, poldecák slivovice mocnej ako sám život - zaiste je pančovaná, keď má krčmár fľašu schovanú pod výčapom - a ide si von zapáliť. Po ceste ešte mrzko zahreší, že mu tí buzeranti zakázali húliť pri pive a kolísavým krokom sa vyhne dvom stolom a jednej stoličke. Druhej už nie, tak znova zakľaje a odkopne ju do kúta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako hovorím, už dosť dlho nepijem, do krčmy ale z času na čas zavítam, lebo veď kde inde sa dá nasať kvintesencia toho, čomu hovoríme sedliacky rozum? Jedine tu sa stretávajú správni chlapi, čo sa neboja tuhej pálenky, lacného tabaku a tvrdých slov. Najlepšie je tak urobiť počas večerných správ, preto chodievam okolo siedmej. Nezúčastňujem sa pijáckej prípravy, prídem rovno do najlepšieho a so zaujatím pozorujem chlapov, čo po očku sledujú obrazovku upevnenú na konzole nad barom. Spomínam si ešte na časy, keď tá konzola zázračne niesla starú ťažkú televíznu debnu značky Orava, teraz to má s tým plochým displejom omnoho jednoduchšie. A nebyť tej plazmy a správ ako z iného sveta - veď kto to kedy slýchal, aby bola v našich krajoch  vojna, tu odjakživa vládol naježený mier - mal by som pocit, že zastal čas. Ešte tomu trochu chýba dym, čo sa kedysi dal krájať, ináč nič. Tí alkoholici okolo, synovia poväčšinou nebohých alebo už nemohúcnych alkoholikov, ktorí tu sedeli, keď som sem prišiel pred asi dvadsiatimi rokmi, sa na svojich otcov podobajú ako vajce vajcu. Pijatika im prifarbila nosy a líca do brontava, rozriedila pohľady a prestúpila každým pórom tela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale trochu som sa nechal uniesť podvečerným krčmovým blues. Ďuro sa medzitým vrátil a ja som sa mu posťažoval, že sa ma s tým trpaslíkom tak trochu dotkol. Čo má proti malým ľuďom? Moja žena má meter šesťdesiat, a aká je to zlatá osôbka.

Ďuro zmäkol. Má ma rád, viem to. Aj jeho otec ma mal rád, ten však nebol v krčme, odkedy sa vrátil z basy potom, čo ožratý zrazil dvoch chlapcov na priechode. Ďuro mi položil svoje ručisko okolo ramien, a že to nemám brať osobne, veď on hovoril o tom kokainistovi z Kyjeva, nie o mojej ženuške.

“No ale ani sváko Voloďa nie je o nič vyšší,” skúšam na Ďura výchovne, ale asi aj preto, aby sa odtiahol a ja som nemusel dýchať jeho etylické výpary, z ktorých sa mi začína robiť nevoľno. No Ďuro drží, nepustí, jeho priateľstvo zatiaľ víťazí nad svetonázorom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“A neschováva sa v bunkri - ten malý zelený v maskáčoch, ako ďaďa Vova, ale bráni svoju vlasť,” pritvrdím.

Ďurovo zovretie sa z priateľského mení na oceľové. Pach pálenky je nevydržateľný.

“A či je narkoman, neviem, jedno však viem určite,” schmatnem Ďura za pazúru a zhodím ju z mojich ramien: “Ty si opitý ako čík!”

Ďuro na mňa škúli, zaostruje, od chľastu sa mu rozpíja realita. Potom začne bľabotať čosi o tom, ako Ukrajinci pokradli ventily na radiátoroch v charitnom dome, kde boli ubytovaní, a že jedna z nich nabúrala autom do zastávky MHD a nechcela zaplatiť škodu. Nevedel presne, kde sa to stalo, ale chlapi hovorili. Jedna vec sa Ďurovi musí uznať: v geopolitike má jasno!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Nacisti. Sú to nacisti,” ťažko artikuluje, ale už mi nedáva ruku okolo ramien. Čosi sa medzi nami odohralo a viac už nebudeme priatelia. Ešte aj v tej ožratej hlave mu to dopína, no i tak si na mňa netrúfne. Jednak si pamätá, ako ma mal jeho otec rád a tiež dobre vie, že i ja som chlap, ako sa patrí, hoc aj pálenku nepijem.

Kašlem ja na sedliecky rozum, vravím si a nechám na stole nedopitú sódu. Akýže sedliacky rozum, keď už nieto sedliakov? Je už iba chamraď ožranská. Keď bolo naozajstných sedliakov, mohol snáď byť nejaký sedliacky rozum. Ale takto? Spoľahnem sa ja radšej na ten normálny, triezvy, vedecký, ak chcete. Nechám Ďura napospas alkoholu, nepochopiteľnej nenávisti a jeho geopolitike.

Rastislav Puchala

Rastislav Puchala

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  2 075x

Spisovateľ na voľnej nohe. Pozrite si napríklad Archu zmluvy, alebo Vežu zo slonovej kosti, prípadne novú knihu poviedok Priestupný rok. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu