Nech už bolo akokoľvek, bol tam prijatý so všetkými poctami, ktoré mu náležia, teda s nijakými. Mal jedno stretnutie na najvyššej úrovni - so starostom Dunkerque, a potom cestou čmajzol nejaku burinku a zaniesol ju na vojenský cintorín československým vojakom, ktorí tu položili svoje životy. (Na tých, čo prežili a potom ich pozatvárali a mnohých i pozabíjali Hranoloví predchodcovia, si tento pohrobok boľševikov červených nespomenul.)
Následne divným hlasom, akoby po požití viac ako primeraného množstva normandskéhon calvadosu (kde sa ten hrabe na pravú moskovskú, stoličnaju?!), táral čosi o nejakom podiele západného frontu na ukončení vojny. Ťažko, preťažko, mu to liezlo z toho rusáckeho gágora, asi preto bolo treba ten calvados. Napokon, načo by spomínal na také omrvinky, ako napríklad Amerikou poskytnutých 400 000 nákladných áut a džípov, 14 000 bojových a transportných lietadiel pre Červenú armádu, 20 000 tankov, tisíce lokomotív, nákladných vagónov a státisíce ton koľajníc, ktoré takmer kompletne zmodernizovali sovietsku logistiku, milióny ton dehydrovaných potravín, múky, cukru a mäsových konzerv, ktoré zachránili milióny vojakov a civilistov pred hladomorom, obrovské dodávky ropy, vysokooktánového leteckého benzínu, hliníka, medi, ocele a výbušnín na domácu výrobu zbraní, obrábacie stroje, elektrické generátory a celé výrobné linky na podporu vojnového priemyslu v Európe, milióny párov vojenských topánok, poľných uniforiem, prikrývok a poľných telefónov vrátane tisícov kilometrov telefónnych káblov? A k tomu ešte pár miliónov amerických, kanadských, austrálskych, novozélendských a ostatných spojeneckých vojakov, ktorí položili svoje životy? Veď to boli Hranolovi Sovieti, kto vybojoval mier (posadili na všetok ten západný arzenál svojich mužíkov a absolútne idiotskými vojenskými rozhodnutiami nechali vykynožiť mnoho miliónov z nich pri obsadzovaní východnej Európy.) Mier i tak prišiel z východu, nie zo západu, ale keď už hrdinský Hranol stratil posledného spojenca v dolných Uhrách, musí teraz trochu sekať latinu.
Po vykonaní tejto významnej misie zmizol tak, ako prišiel. V penách rozbúreného mora, ktoré ho zase vyplaví tam, kde mu je najlepšie - na brehoch mátičky Rusi. Veď ako útulne mu bolo onehdy v Moskve, v trinástom rade zástupu diktátorov? (Trinásty rad tuším patril africkým kakaovníkom, Dodikovi a Ficine, čo bol ohromný úspech samostatnej slovenskej zahraničnej politiky na všetky strany!!! To nevidia len protislovenské prostitútky, aby som sa vyjadril slušne.)
Toľko stručná správa o vylodení karpatského Hranola v Normandii. Nech viete, aká osobnosť vedie našu krajinku, tak ťažko skúšanú vládami Dzurindu, Radičovej, Hegera a Odora.
P.S.: Zajtra začína súd s nevinným obvineným a obžalovaným Hranolovým Gašparkom, t.č. podpredsedon NR SR. Tešíme sa.
