Prosto nás dva dni po sebe naháňal rotvajler,
otrasný, veľký, čierny,
nemal chuť na sladké, chvalabohu, ale viete,
takému psovi rupne v bedni v sekunde a to sa neoplatí riskovať,
veď sme ešte mladé...
Volám kamošovi, nech mi dá číslo na mestskú políciu,
má v tom dosť prehľad..
"159, tam je centrála, tam sa spýtajte konkrétnejšie."
"Dobrý deň, mohla by som dostať číslo na Mestskú políciu...?"
"090X XXX XXX, prípadne druhá linka: 090Y XXX XXX, máte nejaký problém?"
(Nie, nemám čo robiť!!! Je mi smutno na sviatky samej, v cudzom dvore obskulujem a volám na čísla, ktoré prepájajú ďalej a ďalej, chcela by som sa dovolať na ústrednú centrálu útulku perzských mačiek týraných kocúrmi rysa ostrovida v Teheráne, Kuvajte alebo Uzbekistane, dalo by sa??)
"Áno, stojím v cudzom dvore, obieha tu veľký rotvajler, ktorý sa netvári, ani zďaleka a pod rúškom tmy, priateľsky, sú dve hodiny v noci a rada by som sa dostala domov!!"
"Hm..tak zavolajte, oni pošlú hliadku."
"Ďakujem, dovidenia!"
XXX
"Tút, tút, tút (normálne to zvoní), túút, tút, túút (obsadzovací tón)"
(Ok, tak ja sa tu idem posrať od strachu a nestojím ani za to, aby mi to zdvihli!!)
Skúšame druhé číslo, ťukáme: 090Y XXX XXX.
"Tút, tút, tút (normálne to zvoní), túút, tút, túút (obsadzovací tón)"
(Keby ma znásilňovali, okrádali, bola by prestrelka, malé dieťa by spadlo do žumpy, niekto by sa topil, niekoho by škrtili,.. tak by mal smolu, lebo im sa neťaží stlačiť to zelené tlačidlo /čo mimochodom zvláda aj môj tato a je na mobily antitalent/,..
A nehovorte si: "Šak to je len Tvoja fóbia zo psa, ja tiež nevolám kvôli arachnofóbií policajtov, keď sa na mňa vyrúti hajzlový pavúk!", pretože oni nevedia, prečo im volám, nechcú vedieť a, mimochodom, hoci je to neuveriteľné, rotvajler je bojovnejší trhač ako ten hajzlový pavúk!!)
Prosto ten hovor zrušili. Nasledovalo teda opäť volanie na "linku spásy" 159.
XXX
"Dobrý večer, to som zase ja, prosim Vás, čo mám robiť, ak ma linka mestskej polície vždy zruší a stále tu obieha ten pes??"
"Nadiktujte mi Vaše meno, adresu, ešte raz vysvetlite problém, pošleme k Vám hliadku štátnej polície."
(podotýkam!! kvôli uderenému psovi!!!)
Nadiktujem meno, adresu, zreteľne vyslovím názov ulice, dvakrát im ho zopakujem a skladám v nádeji, že o chvíľu to predsa bude. Ale kdežeby, nádeje už máme na sviatky dosť, treba si oddýchnuť, 15 minút sa nedeje absolútne nič, len tam ten pes obieha plot, za ktorým stojíme, v tom zvoní telefón:
"Prosím."
"..."
"Áno, to som ja, čo som volala kvôli tomu psovi."
"Tá ulica je Pekná?"
"Nie, Letná."
"L? E? T? M? Á?"
"Nie, L E T N Á, Letmá nie je široko ďaleko v okolí."
"Čiže Letmá?"
"Nie, L(ucia), E(va), T(ibor), N(oro), Á(bel)."
"Posielame ich, dopočutia"
(posielajú ich po pol hodine??)
(Keby ma znásilňovali, okrádali, bola by prestrelka, malé dieťa by spadlo do žumpy, niekto by sa topil, niekoho by škrtili,..
Ok, viete, ja chápem, 345482938 telefonátov zbytočných denne, klamanie, srandčiky, ok, ťažko sa verí, ale... raz zavolá niekto, kto bude vo väčšom probléme ako my, možno už aj volal a naši príslušníci mestskej polície to nestihli, nezdvihli, vozili sa bleskovou rýchlosťou po zákutiach alebo maľovali kraslice, pozerali film, viete, ale ľudský život nie je sranda...
A oni sľúbili vlasti, že budú chrániť..)
Mám dosť a idem spať.. a možno sa z toho nevyspím..
