Internetombrožovaná encyklopédia Wikipédia chápe objektívnosť ako:
„nestrannosť,vecnosť, nezaujatosť; jestvovanie nezávisle od vedomia.“
Alebov angličtine:
„...Fewjournalists would make a claim to total neutrality or impartiality.“
Nezaujatosť sa dáako-tak vnímať pri agentúrnej žurnalistike. V spravodajstve, alei publicistike je pojem objektívnosti záležitosťou individuálneho prístupunovinára.
Za posledných párrokov som aj ja „vyrástol“ z názoru, že objektívnosť predstavuje čistotunovinárskeho prejavu, a samozrejme, automatickú vlastnosť žurnalistu,prípadne nutnú spravodlivosť – k účastníkom sporu i príjemcovi...
Český projekt Rozumět médiím na svojej webstránkev mediálnom slovníku vníma objektivitu spravodajstva ako:
„profesníkonvence (zvyklost) upravující postup při zpracování zprávy do takové podoby,aby se v něm co nejvíce potlačila osobnost autora, jeho postoje, hodnocení apředpojatost; za její charakteristické rysy se považuje objektivizující styl(3. osoba, absence hodnotících prvků), důraz na věcnost a informační úplnost,snaha o nabídku různých pohledů a vyvarování se stranění jednomu z nich .“
Poučky sú síce pekné, aká je však realita?
Televízne spravodajstvo je charakteristické tým, že reportérpobehá (všetky?) strany sporu, aby sa mu k téme vyjadrili. Je toobjektívnosť?
Na prvý pohľad áno, mnohí však toto považujú iba za vyváženosť.A aj tá nemusí byť vždy skutočná, lebo tvorca príspevku musí spor nejakouzavrieť. (aspoň pre danú reportáž). Niekedy sa však komentármi a záverommôže stať, že tvorca príspevku nakloní misku váh na jednu stranu. Pripublicistike si spomínam na prípad Paľbyo protiinterrupčnej kampani.
Minulý rok v apríli pozvalo novinárske združenie Network Slovakia na diskusiu do Trnavy Štefana Hríba, Františka Múčku a MiroslavaKollára. Hostia rozprávali najmä o médiách, a vtedy sa miv mýte o objektívnosti poriadne vyjasnilo.
Šéfredaktor .týždňa hovoril o tom, že objektívny nie jesprávne slovo, skôr férový, tiež bol spomenutý názor, že objektívny nieje ten, kto nechá vyjadriť o veci jednu aj druhú stranu, ale ten jeobjektívny, kto zistí, kde je pravda. (Myslím, že to povedalHríb)
Zaujímavý bol postreh Františka Múčku: objektívny znamená predmetný,čiže treba písať podstatu. Neuspokojiť sa s „vyváženými“ vyjadreniami všetkých strán problematiky,hľadať podstatu a pravdu a spomenúť aspoň najsilnejšie argumenty druhejstrany sporu (i keď je novinár osobne naklonený skôr prvej strane), je,podľa mňa, cnosť férovej a potrebnej žurnalistiky. Nazvite si ju, akochcete.
