Prečo tá nenávisť?

Používame iba slová, obyčajné slová, s ktorými vieme tak nesmierne ubližovať.

Prečo tá nenávisť?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Niekedy  rozmýšľam iba nad tým, ako môžeme byť za pár minút niekým iným. Ako? Stačí nám iba pripojenie na internet a nejaké zariadenie. Najrýchlejšou cestou je, ak tam je možnosť [komentovať]. S týmto prichádza aj naše nové JA, také, ktoré sme možno ešte ani my sami neobjavili, a toto je len alternatíva, ktorá nám na to dáva perfektnú príležitosť. Patrí to medzi naše prirodzené vlastnosti, veď predsa sú to naše názory, ktoré sú správne, ale aj nesprávne. Len pre ozrejmenie, nie som tu od toho, aby som niekoho súdila a určovala čo je správne a čo nie, ale len na pripomenutie toho, že každý z nás mal časom prehodnotenú mienku. Fakt, že to komentovanie patrí k nám neznamená, že to je odpustenie. Internet vie byť krutým a nebezpečným miestom, to patrí k jeho neslávnej pravde. Zamyslime sa, akým spôsobom k tomu prispievame my. S každým dňom pribúda rýchlo a veľa nových správ, ktoré sa snažíme spracovávať. Niekto potichu v súkromí, iný nedočkavo čakajú na ich chvíľu s novým hlásením. Kedy budú mať konečne možnosť vyjadriť sa a v prenesenom význame, byť vypočutí. Všetko je v poriadku, až na jednu vec, a tou je ako hlasne chceme, aby to každý počul. Dokážeme vyjadriť svoje pocity s rešpektom a pokorou, alebo s agresiou. K nášmu milému online svetu, ktorého tak zbožňujeme, patrí už aj agresia, čo je smutné a v mnohých prípadoch veľmi znepokojujúce. Iba kvôli tomu, že dokážeme v ňom to čo v súkromí nie, iba tak ho vieme prirovnať k životu vo svete fantázie, kde sa medze nekladú. Keď sa rozhodneme ublížiť, tak poriadne, veď nás predsa nikto nevidí, tak prečo by sme sa mali vôbec zastaviť? Napríklad v pokoji domova si vybíjame svoju zlosť, na niečo, čo nás nahnevalo, s čím nesúhlasíme, alebo jednoducho len s tým nie sme spokojní. Otázne je, prečo sa tu správame k iným takýmto spôsobom? Pritom, keď si zoberieme bežnú situáciu zo zamestnania, ak s niečím nesúhlasíme, snažíme sa slušne zareagovať práve kvôli tomu, že je tu niečo čo si chceme zachovať. V tomto prípade oboje, aj prácu aj slušné správanie. Fungujú tam isté hranice, ktoré my nedokážeme a nemôžeme prekročiť, pretože by sme o niečo prišli. Je to tým, že na internete strácame slušné správanie alebo kvôli tomu, že internet nemal aké hranice nastaviť a nemáme čo stratiť? My dospelí, sa s nejakým urážlivými a nehanebnými komentármi vieme vyrovnať, aj to len vtedy, ak šťastne patríme k tým, čo sú silnejší. Ale čo naša najzraniteľnejšia spoločnosť? Deti, ktoré sú našou budúcnosťou si z nás berú príklad. Dobrý či zlý, berú si ho stále. Nemajú koho iného následovať len nás. To, že deti sa aj napriek všetkému úsiliu nastavených pravidiel, dostanú na sociálne siete je pravdou. Sú šikovní a chcú objavovať. Aj keď toto vieme, aj napriek tomu, si neurčujeme hranice a nedávame si servítku pred ústa. Je nám to úplne jedno, či to vidí nejaké dieťa a aj to, či si z toho niečo zoberie. Potom, aj napriek vysvetľovaniu, sa z toho stane niečo, čo budeme nazývať normálne. Už teraz to robíme a neostáva nič iné, len sa na tom smiať. Deti tam čelia kyberšikane, zverejňovaniu osobných údajov a fotografií cez pedofíliu, až ponukám na praktizovanie sexuálnych služieb. Je toho na nich toľko, že nevedia čomu sa treba vyhnúť skôr. Samozrejme, aj toto sú témy, ktorým sa treba v prvom rade venovať. Čo ale môžeme urobiť, je zamyslieť sa dvakrát predtým, než stlačíme možnosť komentovať. Nad tým, ako naše slová dokážu ublížiť a koho môžu zasiahnuť. Ako to môže ovplyvniť fungovanie celej spoločnosti. Nemyslieť  len na svoj hnev a vycibrený slovník. Už je toho veľa, keď už aj my dospelí, veľakrát vypneme telefón, kvôli tomu, že už sa nevládzeme pozerať na tú nenávisť a agresiu. Spoločne sa môžeme pokúsiť vytvoriť miesto nazývané - slušný internet.  Samozrejme ďakujeme za vekové obmedzenia a alternatíve ,,nahlásiť’. 

Ľudmila Rábelyová

Ľudmila Rábelyová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Komunikácia má veľkú moc. Dokážeme s ňou aj nemožné. Je pre mňa umením. Umením, o ktoré sa chcem podeliť so svetom. Myšlienka. Jednoduchá zároveň veľmi silná. Je len na nás ako s ňou budeme pracovať, vie nám veľa dať, ale aj zobrať. Vitajte na mojom blogu, kde nás jednoduché myšlienky dovedú k zamýšľaniu. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

279 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

727 článkov
SkryťZatvoriť reklamu